“Ústavu potrebujeme. Každý štát potrebuje ústavu, ktorá definuje jeho charakter. Obdobie jej prijímania ale bolo náročné. Slovensko bolo rozpoltené, vládna moc zneužívala svoje postavenie, nebola ochotná rešpektovať iné názory, nerešpektovala demokratické princípy. Ale asi každý začiatok štátnosti je ťažký a Slovensko sa tomu nevyhlo,” povedal pre TASR pri príležitosti 25. výročia prijatia slovenskej ústavy.

Pripúšťa, že po štvrťstoročí platnosti základného zákona štátu a jeho 17 zmenách existujú dôvody na prijatie novej ústavy. “Dôvody tu sú, ale chýba politická vôľa,” poznamenal s tým, že nie je nadšencom množstva zmien. Priniesol ich však život a niektoré boli podľa Hrušovského nevyhnutné. V ústave by podľa neho bolo potrebné vyriešiť vzťah prezidenta a parlamentu. Pripomenul spor, či prezident musí vymenovať parlamentom zvoleného kandidáta alebo nie.

“Možno by bolo lepšie vyprecizovať tieto vzťahy, aby sme nezaťažovali Ústavný súd SR takýmito spormi, ktoré len rozvracajú pomery medzi jednotlivými ústavnými orgánmi,” povedal Hrušovský s tým, že pri novom nastavení prerozdelenia moci však treba byť opatrný. “Ono sa dá zneužívať aj dobre nastavený systém. Veď sú pokusy o nejaké autoritatívne spôsoby vládnutia, preto by som bol veľmi opatrný v silných požiadavkách zmeniť vzťahy,” poznamenal.

Nie všetky zmeny ústavy považuje za úplne najlepšie, ale rešpektuje ich. Hrdý je na ochranu manželstva, ktorú presadilo do ústavy KDH. Definíciu manželstva ako zväzok muža a ženy podporil aj Smer-SD, ktorý spojenectvom s KDH dostal do ústavy zmeny v justícii vrátane povinných previerok pre sudcov a kandidátov na tieto posty a tiež sa oddelili funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Hrušovský uviedol, že tieto zmeny boli dôsledkom “ťažkých kompromisov”. Pri zmenách ústavy by podľa neho „mal viac prevládať zmysel pre štát a pre dlhodobú stratégiu jeho fungovania ako momentálne emócie”.

Ústava SR sa za 25 rokov menila už 17-krát. Najzásadnejšou bola tretia novelizácia ústavy, tzv. euronovela z roku 2001, ktorá súvisela so vstupovaním Slovenska do Európskej únie a NATO. Poukazuje na to autorka publikácie Ústava SR a jej dvadsaťpäť rokov Natália Petranská Rolková z Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady (NR) SR.

“Ak zhrnieme dvadsaťpäťročný vývoj ústavy, môžeme povedať, že sa menila často. Niektoré novely vznikli ako reakcia na politické požiadavky, iné si vynútil sám život,” uviedla Petranská Rolková. Najčastejšie podľa jej výpočtu menili ústavu poslanecké návrhy ústavných zákonov, celkovo osemkrát. Sedem schválených noviel predložila vláda SR, dve výbory Národnej rady.

Ústavu SR schválila 1. septembra 1992 Slovenská národná rada. Prvýkrát ju Národná rada SR zmenila po šiestich rokoch od jej prijatia, teda v roku 1998. Novela presunula právomoci prezidenta SR na predsedu NR SR. “Prijímala sa po uplynutí päťročného funkčného obdobia vtedajšieho prezidenta Michala Kováča,” píše v knihe Petranská Rolková.

Druhá novela ústavy z januára 1999 zaviedla priamu voľbu prezidenta SR občanmi a upravila postavenie a kompetencie prezidenta. Dovtedy prezidenta volil parlament.

Tretia, už spomínaná euronovela z roku 2001, zmenila vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do EÚ a NATO. Rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, Ústavného súdu SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť vyššie územné celky (VÚC), predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov.

Štvrtá úprava v roku 2004 vypustila z ústavy vetu, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente. Piata zmena prišla v tom istom roku a stanovila nezlučiteľnosť funkcie europoslanca s funkciou poslanca Národnej rady SR.

V roku 2005 menili poslanci ústavu opäť, šiesta zmena dala NKÚ právomoc kontrolovať hospodárenie VÚC a obcí. Siedma novela (2006) umožnila ombudsmanovi predložiť Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.

V roku 2006 si poslanci následnou ôsmou zmenou ústavy zrušili tzv. priestupkovú imunitu. Dovtedy chránila poslancov od trestu, ak spáchali priestupok pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Ďalšia zmena ústavy prišla až v roku 2010, keď ju parlament schválil spolu so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku.

Desiata novela bola podľa Petranskej Rolkovej “pomerne neštandardná”. Prišla v roku 2011 po tom, čo vláda Ivety Radičovej stratila dôveru parlamentu. Vďaka tejto zmene mohla vláda v demisii dovládnuť do nástupu nového kabinetu, ktorý mal prísť po predčasných voľbách v roku 2012. Dovtedajšie znenie ústavy to neumožňovalo. Novela v tejto súvislosti posilnila právomoci prezidenta SR.

Ďalšia, jedenásta novela (2012) zrušila trestnoprávnu imunitu poslancov. Zostala im tak už len imunita na výroky a hlasovanie v parlamente. Dvanásta novela prišla v roku 2014 a zadefinovala manželstvo ako zväzok muža a ženy a stanovuje jeho ochranu. Súčasne priniesla zmeny v justícii. Zaviedla povinné previerky sudcov a kandidátov na tieto posty, oddelila funkcie predsedu Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady. Sudcovia tiež prišli o trestnoprávnu imunitu.

Trinásta zmena ústavy (2014) zakazuje vývoz vody zo Slovenska a zahŕňa aj lepšiu ochranu nerastného bohatstva. V roku 2015 sa menila ústava po 14. raz, v rámci tzv. protiteroristického balíčka vlády. Zmena určila, že osobu pri trestných činoch terorizmu možno zadržať až na 96 hodín, pôvodne to bolo 48.

Posledné tri zmeny ústavy prišli tento rok. Pätnásta jednorazovo predĺžila volebné obdobie pre VÚC zo štyroch na päť rokov, čo sa týka volieb 2017. Takto sa budú ďalšie voľby do VÚC konať v roku 2022, spolu s komunálnymi. Šestnásta novela umožnila zrušiť tzv. Mečiarove amnestie a nateraz posledná, sedemnásta novela má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi.