Môj profil 
Predplatné
Hrobku germánskeho kniežaťa aj s jej ťažkou zrubovou konštrukciou z roku 375 náhodne objavili pred dvanástimi rokmi pri rozširovaní priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Už na mieste archeológovia vedeli, že pôjde o skutočne obrovský a vzácny objav, ale na jeho preskúmanie bolo potrebné previesť ho do severonemeckého Schleswigu, kde sa nachádzajú najväčšie laboratóriá pre konzerváciu vlhkého dreva v Európe.
Objav získal aj patričné uznanie a kvôli svojej významnosti sa nazval hrobkou „slovenského Tutanchamona“, ktorý ležal na vyrobenom lôžku z tisového dreva a zdobenom strieborným plechom. Vedľa neho boli aj drevené máry, na ktorých bol do hrobky privezený, a tiež stôl. V neposlednom rade zaujala aj neobyčajná doska.
Po jej konzervácii a výskume odborníci prišli na to, že v Európe nemá obdobu. Ide totiž o doskovú hru s políčkami na spôsob šachovnice, na ktorých sa hralo s tmavozelenými a bielymi hracími kameňmi dvoch rozmerov, ktoré sa tiež zachovali.
„V antike existoval celý rad doskových hier, ktoré mali veľa variantov a rekonštrukcia herného postupu je veľmi zložitý proces, ktorí vedia riešiť len špičkoví odborníci,“ vraví zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta, ktorý viedol výskum kniežacej hrobky v Poprade.
Na pomoc k objasneniu si prizvali najlepšieho európskeho odborníka na staré hry Ulricha Schädlera, riaditeľa Múzea hier pri Ženevskom jazere vo Švajčiarsku, ktorý bol z nálezu nadšený. Hry takéhoto typu sa síce našli v gréckych a rímskych chrámoch na podlahách alebo v uliciach antických miest, kde boli vyryté do kamennej dlažby, no prenosná drevená dosková hra z Popradu je jedinečná.
Schädler je teda dobre namotivovaný pokúsiť sa rozlúštiť herný systém tejto starovekej hry, ktorú do konca budúceho roka vystaví Podtatranské múzeum v Poprade v pripravovanej expozícii nálezov z hrobky. „„Dosková hra z hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade je vynikajúci objav a príspevok k dejinám hier v Európe. Je to najlepšie zachovaná antická drevená dosková hra, aká sa kedy našla severne od Stredozemného mora. Spolu s rímskymi sklenenými hracími kameňmi to bol evidentne prestížny predmet, ktorý dokumentuje kontakty zomrelého s rímskym svetom,“ poznamenáva Schädler.
Hracie kamene pochádzajú z antického skla z východného Stredomoria, pravdepodobne zo Sýrie. Podľa archeológa Pietu, „hra bola teda zrejme dovezená z územia Rímskej ríše pod Tatry“.
Aj o samotnom pochovanom germánskom kniežati sa za dvanásť rokov skúmania niečo zistilo. Narodil sa v oblasti, kde bol aj pochovaný ako zhruba 30-ročný, a jeho stravovanie napovedá, že sa dlhší čas zdržiaval v Stredomorí. Ako dodáva Pieta, „je vysoko pravdepodobné, že slúžil v rímskej armáde ako popredný dôstojník, čo zodpovedalo jeho spoločenskému postaveniu a bol silne ovplyvnený vyspelou antickou kultúrou, o čom svedčí aj nájdená jeho obľúbená hra, ktorú mu vložili do hrobu“.
