Vyhorenie sa stáva novým manažérskym rizikom

Navonok pôsobia pokojne, no v pozadí zvyčajne nestojí lákavejšia kariérna ponuka, ale dlhodobé vyčerpanie, preťaženie a pracovný režim, ktorý sa stal chronicky neudržateľným. Tempo riadenia firiem je dnes neporovnateľné s minulosťou. Globalizované trhy, nepretržitá dostupnosť, tlak na okamžité rozhodovanie a permanentný príval informácií vytvárajú prostredie, v ktorom je oddych skôr výnimkou než pravidlom.

Ako upozorňuje biznis koučka Iveta Kirschner z Be New Culture, častosť výskytu ešte neznamená normálnosť. „To, že sa niečo vyskytuje často, neznamená, že je to v poriadku,“ hovorí. Tento pocit potvrdzujú aj dáta. Podľa správy Global Leadership Forecast 2025 od spoločnosti DDI sa až 40 percent lídrov cíti pod veľkým a neustálym stresom a vážne zvažuje odchod z líderskej pozície, aby ochránili svoje zdravie a celkový well-being. Neodchádzajú preto, že by stratili ambície viesť, ale preto, že ich energetické zdroje sú vyčerpané.

Tzv. tichý odchod skúsených manažérov má svoje typické príznaky. Manažér navonok funguje, no jeho pracovný deň sa postupne presúva do večerov a víkendov, operatíva vytláča strategickú prácu a kalendár je zaplnený stretnutiami bez priestoru na sústredené rozhodovanie. Dáta zo správy Work Trend Index 2025 od Microsoftu ukazujú, že zamestnanci sú počas pracovného dňa prerušení v priemere každé dve minúty, večerné mítingy po dvadsiatej hodine medziročne narástli o 16 percent a počet správ mimo pracovného času o 15 percent. Nekonečný pracovný deň sa tak stáva novou normou.

S rastúcim vyčerpaním klesá aj proaktivita. Lídri, ktorí kedysi prinášali víziu a motivovali, sa postupne dostávajú do režimu hasenia problémov. Objavuje sa podráždenosť, cynizmus a sarkazmus. „Nervózny manažér ešte cíti, že niečo nie je v poriadku. Frustrovaný už len prežíva ďalší deň,“ vysvetľuje Iveta Kirschner. Z praxe dodáva, že firmy tieto signály často prehliadajú a začnú reagovať až v momente, keď skúsený líder oznamuje odchod.

Príčiny vyhorenia pritom siahajú hlbšie než k samotnému objemu práce. Ide o kombináciu energetického dlhu, vnútorného nastavenia, nejasne definovaných kompetencií a firemnej kultúry. Neustály režim „vždy zapnutý” nedáva nervovej sústave priestor na regeneráciu. K tomu sa pridáva vnútorný tlak na výkon a kontrolu. „Keď počujem, že niekto musí všetko zvládnuť a mať pod kontrolou, viem, že ide o nebezpečné nastavenie,“ upozorňuje koučka a dodáva, že disciplína bez láskavosti k sebe samému nevyhnutne vedie k vyčerpaniu. Významnú rolu zohrávajú aj vágnosť pracovných náplní a nejasné očakávania, ktoré vytvárajú trvalé napätie medzi manažérom, nadriadenými a tímom. Ak sa k tomu pridá kultúra vnútornej rivality a bojov, energetický dlh sa len prehlbuje.

Hoci sa často predpokladá, že za odchodmi lídrov sú lepšie finančné ponuky, realita je iná. Global Leadership Forecast 2025 ukazuje, že 71 percent lídrov pociťuje vyšší stres než pri nástupe do svojej pozície a pre mnohých je úvaha o odchode skôr únikom z neudržateľného systému než kariérnym posunom. Ide o snahu zachovať si fyzické a psychické zdravie, nie o honbu za vyšším platom.

Riešenie pritom neleží v jednorazových benefitoch či teambuildingoch. Prevencia tichého odchodu si vyžaduje systematickú prácu s kapacitami, jasnú štruktúru a zmysluplný rozvoj líderských zručností. „Manažéri nepotrebujú viac informácií, ale prácu do hĺbky – rozvoj komunikácie, vzťahov a schopnosti meniť správanie,“ zdôrazňuje Iveta Kirschner. Dôležité sú aj jasne definované výsledky, pravidlá digitálnej komunikácie a obmedzenie večerných stretnutí, aby technológie znižovali, nie zvyšovali mentálny šum. Rovnako podstatné je posilnenie podporných tímov a schopnosť delegovať, pretože, ako pripomína odborníčka, podnikanie nie je „one man show“, ale o spájaní síl.

Časť zodpovednosti však nesú aj samotní senior manažéri. Audit vlastného kalendára, vedomé vytváranie priestoru na strategickú prácu, jasné delegovanie úloh či ochrana času na regeneráciu môžu rozhodnúť o tom, či líder z firmy potichu odíde, alebo sa naučí viesť spôsobom, ktorý je dlhodobo udržateľný. V prostredí, kde je vyhorenie čoraz častejšie, sa práve schopnosť zachovať energiu stáva jednou z kľúčových ekonomických hodnôt vedenia firiem.