Konkrétne išlo o interview s vyše storočným obyvateľom Brazílie, ktorý bol asi posledne žijúci otrok, keďže v Brazílii zrušili otroctvo myslím roku 1903. Nebol to však obyčajný otrok. Keďže obchod s otrokmi z Afriky bol väčšinou európskymi námornými mocnosťami už od 18. storočia prenasledovaný a po občianskej vojne sa k tomu roku 1865 pridali aj USA, získať nových otrokov bolo ťažké. Brazílski otrokári to riešili tým, že si zriadili “chovné stanice” na otrokov.
“Nuž a tento “posledný otrok” bol vybraný ako plemenný jedinec. Bol dobre stavaný, silné svaly, nuž ho poslali do “chovnej stanice”, aby oplodňoval vybrané ženy a svojim otrokárom poskytoval ďalších potenciálnych otrokov. Podľa jeho vyjadrení, za celé obdobie splodil vyše tisíc jedincov, avšak podotkol, že za svoje deti považuje len tie tri, ktoré mal so svojou manželkou. Oženil sa s ňou po zrušení otroctva a teda aj po zrušení otrokárskych “chovných staníc”,” vysvetľuje poslanec.
Podľa Hrnka teraz, po tom, čo vo Francúzsku schválili spomínaný kontroverzný zákon, vzniká otázka: Ak sa bude zákon masovo používať, odkiaľ sa budú brať spermie?
“Urobia sa nejaké obdoby “chovných staníc”, ako to bolo v Brazílii? Alebo sa bude jedna banka spermií používať na oplodňovanie, až kým sa nevyčerpá? Ako sa potom zabráni nevedomému incestu a potenciálnym genetickým poruchám? Rozmýšľajú títo ľudia, ktorí s takýmito nápadmi prichádzajú, o dôsledkoch svojho konania? Alebo sme už úplne stratili zdravý rozum?,” pýta sa rozhorčene Hrnko.