Anton Hrnko v piatok večer na výročie vyhlásenia Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky pripomenul, že bol medzi tými, ktorí myšlienku zvrchovanosti Slovenskej republiky pretlačili do verejného diskurzu a nakoniec presadili ako základný prvok na ceste k získaniu plnej štátnej suverenity Slovenskej republiky.

“Bola to Slovenská národná strana, ktorá si aj pod mojím vplyvom osvojila túto myšlienku a nakoniec ju pretlačila do parlamentu. Aj vtedajší určujúci činiteľ v Slovenskej republike, šéf HZDS V. Mečiar si uvedomoval, že je to originálna myšlienka SNS a deklaráciu dal predniesť z balkóna starej budovy SNR predsedovi SNS J. Prokešovi,” dodal Hrnko.

Priznal však, že dnes je strana SNS “na dne”. “Nezakrývajme si skutočnosti. Na dno ju dotiahol ten istý človek, ktorý roku 2016 vzbudil v slovenskej spoločnosti nádej, že veci sa dajú robiť hrdo, odborne a slušne. Žiaľ, A. Danko vzbudil viac očakávaní, ako bol sám schopný, ale najmä ochotný splniť.”

Ku osobe Andreja Danka ďalej Hrnko uviedol, že hneď po voľbách zabudol na všetky sľuby, ktoré rozdával na všetky strany. “Už nevidel nikoho, iba seba. Jeho ich-erzählung (preložené do slovenčiny: ja, ja, ja) odradilo aj tých posledných, ktorí by chceli svoje hlasy dať SNS. Od roku 2016 išla SNS dolu z kopca nie preto, žeby nemala čo ponúknuť slovenskému voličovi, ale preto, že slovenský volič prestal rozumieť jej politike. A. Danko zrušil všetky odborné kabinety, nikdy nepripustil kolektívne vedenie v strane. O všetkom rozhodoval on a vedenie strany sa o tom dozvedalo z tlače (v lepšom prípade) alebo vôbec.”

“Osobne som sa niekoľkokrát pokúšal vysvetliť predsedovi strany, ako je dôležité, aby sme rozhodovali o zásadných veciach v kolektíve, ale bolo to hádzanie hrachu na streche. Často sme sa triasli pred tým, čo predseda opäť predloží v mene SNS. Najviac trpel Š. Zelník, ktorý sa skutočne snažil o to najlepšie pre slovenské zdravotníctvo, ale narážal na nepochopenie, lebo predseda, ak niekoho bral ako autoritu, tak to bol M. Glváč a B. Bugár, ale určite nikto z vedenia SNS.”

Podotkol, že osobne po niekoľkých pokusoch zmeniť priebeh vecí kapituloval. “Nechcel som vytvárať spor v strane, lebo som si bol vedomý svojej minulosti a mohol by som byť vnímaný ako chronický rozbíjač strany. To som nechcel a do poslednej chvíle som sa snažil aspoň o vonkajšiu jednotu strany. Netajil som sa však s názorom – môžu to potvrdiť viacerí – že som mal dojem, ako by predseda A. Danko vôbec nemal záujem na tom, aby sa strana dostala do parlamentu.

“Veď predsa nie je možné, keď niekom hovoríte, že nemá útočiť na Kotlebu, ale hovoriť o tom, čo chce SNS, žeby to nebol schopný pochopiť, lebo nám to ako strane škodilo. Rovnako tri roky sme doňho hustili, že má hovoriť my, SNS, nie ja, lebo naši voliči sa v jeho ja nevidia. Nič neurobil. Po skončení volieb vo februári mnohí hovorili, keby ste Danka na dva mesiace skryli a nepustili ho vystupovať, určite by ste boli v parlamente. Neviem. Naše preferencie plynulo padali od volieb 2016. Ešte vo voľbách do obcí sme ako tak obstáli, ale všetky ostatné už pre nás nevyzerali bohvie ako. Avšak nebola žiadna ochota analyzovať skutočnosti, ktoré nás tiahli dolu.”

Hrnko zopakoval, že výsledok z februára bol pre stranu ponižujúci. “SNS nikdy tak hlboko neklesla. Čakalo sa chlapské gesto. Neprišlo. Naopak. Dnes sme svedkami toho, že predseda Danko chodí po Slovensku (na ktoré si celé štyri roky nespomenul) a pokračuje vo svojom ich-erzählungu: Ja som sa poučil, ja už viem, ako to treba robiť, jedine je som schopný stranu zdvihnúť opäť na nohy. Ja mu už neverím. Do strany som investoval celý svoj život a všetko mi zobrala. Nerád by som bol svedkom, že z dnešného uviaznutia na plytčine by sa definitívne potopila.”

“Preto podporujem zmenu na čele strany. Osobne nemám žiadne ambície, ale urobím všetko preto, aby sa stal predsedom strany kandidát už dvoch krajských rád SNS – Radovan Baláž. Je to človek zvnútra strany. Začínal ako mládežník SNS, preukázal svoje schopnosti ako poslanec NR SR a to, že zotrval v klube napriek nesúhlasu s politikou A. Danka, bola moja zásluha.”

Anton Hrnko doplnil, že si je istý, že Baláž by obnovil kolektívne vedenie strany a že by sa v SNS opäť vážil hlas a slovo jej členskej základne. “A žeby mala opäť šancu osloviť slovenskú verejnosť. Inej cesty niet. Bez zmeny vedenia strany vidím len neslávny koniec! Nuž a teraz chváľte alebo hádžte kamene. Na oboje som pripravený. Ale verte, že budúcnosť strany mi leží na srdci. Ceterum autem censeo: White lives matter too. All lives matter.”