Môj profil 
Predplatné
Poslanec Anton Hrnko vníma cestu Čaputovej do Nemecka ako neúspešnú, čo nepriamo potvrdili aj médiá. “Po návšteve prezidentky sa rozľahlo akési ticho. Síce eseťácke média sa snažili toto ticho prelomiť, ale aj ich hlásna trúba Denník N musel priznať, že návšteva zostala mimo pozornosti nemeckých médií, do ľudskej reči preložené, návštevu odignorovali.”
“Výhovorky, že mali konkurenciu v iných návštevách, ktoré boli omnoho významnejšie, neobstojí. Média totiž informujú o záležitostiach, ktoré majú aký-taký význam, a z toho, ako sa postavili k návšteve našej prezidentky vyplýva, že jej nepripisovali žiaden význam. Žiaden význam, žiadna správa. Môžeme to porovnať napr. s návštevou kancelárky A. Merkelovej v Šoproni a jej mediálneho pokrytia v nemeckej tlači s mediálnym pokrytím návštevy z Bratislavy a musí v tom byť každému jasné.”
Hrnko podotýka, že štátnikom sa človek stáva nie tým, že to o sebe vyhlási pri preberaní ceny, o ktorej dovtedy nikto nepočul, ale svojím politickým životom, v ktorom dokázal spojiť svoje pôvodné záujmy so záujmom celku. “Na to jedna pochybná skládka nestačí, najmä, keď vieme, ako končí odpad v Pezinku (pezinské banské diela, skládka v Dubovej). Na to treba mať víziu, ktorú si osvojí aspoň výrazná väčšina slovenskej spoločnosti a ktorá posunie Slovensko ďalej k všeobecnej prosperite, a nie politikárčenie, ktoré stále viac a viac rozdeľuje slovenskú spoločnosť, podkopáva inštitúcie republiky a vytvára zahraničnopolitické otázky, čo vlastne Slovensko chce.”
“Uvediem len zopár príkladov, ktoré svedčia o tom, že záujem „tejto krajiny“ len málo interesuje pani prezidentku. Pýtam sa, aký záujem má Slovensko a väčšina jeho obyvateľov na zhoršovaní vzťahov s Ruskom? Aký záujem má Slovensko na tom, aby bola narušená spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky? Aký záujem má Slovensko na tom, aby sa podriaďovalo niekedy z pohľadu našej histórie úplne idiotským plánom a koncepciám Bruselu? Mohli by sme pokračovať, ale na čo?”
Skúsený politický harcovník preto v tejto súvislosti začínajúcej političke odovzdáva niekoľko rád: “Nuž, je to problém. Ak chce pani prezidentka, aby jej zahraničnopolitické návštevy vzbudili pozornosť, musí niesť posolstvo, ktoré charakterizuje Slovenskú republiku, ktorým Slovenská republika – aj keď z hľadiska veľkosti – menšia je schopná obohatiť Európu. Posolstvá, ktoré reprezentuje jej pôvodná politická strana, boľševik M. Leško alebo slovenské mimovládne organizácie, už Európu unavujú.”
V tom podľa Antona Hrnka tkvie aj mediálny neúspech návštevy slovenskej prezidentky Čaputovej v Nemecku. “Nedoniesla tam nič, čo by Nemcov zaujímalo.”
Podpora protiruských sankcií
Prezidentka Čaputová počas svojej oficiálnej návštevy Nemecka poskytla exkluzívny rozhovor pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, v ktorom hovorila aj o slovensko-ruských vzťahoch. Rusko sa podľa nej snaží presadiť na Slovensku do verejnej mienky prostredníctvom takzvaných dezinformačných médií.
Článok v nemeckých novinách má názov “Podporujeme sankcie proti Rusku”. V rozhovore prezidentka uviedla, že Slovensko považuje Rusko za významného globálneho hráča, “s ktorým sa musíme zapojiť do konštruktívneho dialógu”.
Poznamenala však, že to “nesmie nikdy uškodiť hodnotám, ktoré v Európskej únii spoločne ctíme”.
“To platí aj pre hospodársku spoluprácu. Pokiaľ ide o správanie Ruska voči Ukrajine, jednoznačne zdieľame postoj Európskej únie a podporujeme ekonomické sankcie až do obnovenia normálneho stavu vecí, tj. Splnenia Minskej dohody,“ povedala Zuzana Čaputová.
S Merkelovou aj o Kuciakovi
Prezidentka sa v Berlíne stretla s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Okrem situácie na slovenskej politickej scéne sa Merkelová zaujímala aj o vyšetrovanie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Čaputová jej podľa svojich slov povedala, že vyšetrovanie je nezávislé a zodpovedné.
“Nieslo sa vo veľmi konštruktívnom duchu,” uviedla Čaputová na margo stretnutia s tým, že na priebeh vyšetrovania Kuciakovej vraždy sa Merkelová pýtala osobitne. Prezidentka ju informovala, že vyšetrovanie podľa nej smeruje k odhaleniu páchateľov a ich potrestaniu.
Okrem spolupráce oboch krajín sa Merkelová s Čaputovou venovali aj témam Európskej únie (EÚ) a brexitu. “Pani kancelárka rovnako ako pán prezident vsádzajú na Slovensko a majú veľkú dôveru v našu krajinu aj v tom zmysle, že môžeme zohrať dôležitú rolu, pokiaľ ide o zbližovanie nášho regiónu so zvyškom Európskej únie a budovanie partnerstiev nad rámec nášho regiónu,” doplnila Čaputová.
S Merkelovou sa zhodla na potrebe jednotnej EÚ aj tom, že dohoda o odchode Veľkej Británie z Únie je vyjednaná. “Na tejto pozícii treba zotrvať. Brexit je ukážkovým výsledkom populizmu, ktorému čelíme vo viacerých krajinách, a to, čo určite potrebujeme, je brexit s dohodou a nie bez dohody,” zhrnula Čaputová. Pripomenula, že neriadený brexit by sa mohol negatívne dotknúť asi 100.000 Slovákov, ktorí v Británii žijú.
.JPG)
.jpg)
