Podľa záverov snemu chce byť SaS proreformnou stranou odborníkov, ktorá plní sľuby a má ambície dostať sa do budúcej vlády. „Čo bolo zaujímavé, to povedal Richard Sulík ešte pred snemom. V úvodzovkách sa umravnil a vyhlásil, že si vie predstaviť aj koalíciu s SNS a Mostom–Híd, ktorých dovtedy iba urážal,“ reagoval Hrabko. „Na námestiach sa hovorilo o zradcoch národa a Richard Sulík sľuboval tejto vládnej koalícii urobiť peklo, teda aj Mostu a SNS. Preto oceňujem, že ustupuje od tejto rétoriky. Ak chce ísť SaS do vlády, sama tam ísť nemôže,“ dodal.

V tejto chvíli podľa neho SaS žiadny potenciál na vstup do vládnej koalície nemá, to sa však časom môže zmeniť. „Politika je úžasná v tom, že sa nedá predpovedať, čo bude o rok,“ poznamenal Hrabko.

Snem SaS priniesol jednu personálnu zmenu, tímlídrom pre školstvo sa namiesto Martina Poliačika stal Branislav Gröhling. „Nemyslím si, že by Poliačik strácal pozície v strane. To nezáleží len od toho, či ste tímlídrom, alebo nie,“ reagoval Hrabko.

V Moste–Híd zvolili na post podpredsedu aktuálneho vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Ábela Ravasza. Podľa Bélu Bugára preto, aby zároveň podporili tému menšín, ku ktorej má Ravasz blízko, a zároveň omladili vedenie strany.

Médiá však pôvodne avizovali, že tento post získa minister dopravy Árpád Érsek. Bugár to komentoval slovami, že novinári „sadli na lep“ sami sebe – niekto zverejnil neopodstatnenú informáciu a ostatné médiá ju preberali. „Bola to špekulácia, ale špekulácia v norme. Aj pán Bugár mal možnosť to dementovať ešte pred konaním snemu, mal možnosť povedať, že pán Érsek nemá o túto funkciu záujem a on podpredsedom nebude. Nemusel vyzradiť, kto sa ním stane, ale mohol to dať na pravú mieru,“ upozornil Hrabko.

Most-Híd sa deklaruje ako racionálny typ občianskej pravicovej strany. Na poznámku, že takáto sebadefinícia je v rozpore s rastúcim celosvetovým trendom populizmu, Bugár v debate na TABLET.TV reagoval, že radšej bude mať jednociferné preferencie, ako populistickú alebo nebodaj extrémistickú stranu. „O tom (volebnom výsledku, pozn. Teraz.sk) rozhodnú voliči, jednociferné číslo sú aj štyri percentá,“ upozornil Hrabko.

Súhlasí však s tvrdením Bélu Bugára, že vytvorenie čisto pravicovej vlády po týchto voľbách reálne nebolo. „Podstatné je, že aj vo vláde, ktorá vznikla, aj v alternatíve, ktorá mohla vzniknúť, musela byť okrem Mosta–Híd aj SNS. A keď sa SNS rozhodla rokovať len s Robertom Ficom… Každej politickej strane má záležať na tom, aby sa dostala do vlády a mohla v rámci koalície uplatňovať aspoň časť svojho programu. Toto podľa mňa Béla Bugár uhral veľmi dobre,“ povedal Hrabko.

Publicista nesúhlasí s tvrdením predsedu NR SR Andreja Danka (SNS), podľa ktorého chcel prezident Andrej Kiska vrátením novely rokovacieho poriadku potrestať parlament za postoj k sporu ohľadom vymenovávania ústavných sudcov. „Vykonávanie právomocí a kompetencií prezidenta sa nedá považovať za trest,“ reagoval Hrabko s tým, že možnosť vetovať parlamentom schválenú normu je práve takouto prezidentskou kompetenciou.

Zároveň upozornil, že prezident vrátil novelu do parlamentu ako celok, takže ju už nie je možné čiastkovo meniť, ale len buď prelomiť prezidentovo veto, alebo nie. „Na konci dňa to bude parlament, ktorý rozhodne, či zákon opätovne schváli, alebo nie. Myslím si, že poslanci prelomia veto prezidenta, lebo koalícia je tak stavaná. Aj keď prezident má pravdu, čo sa týka argumentov, s ktorými zákon vrátil,“ uviedol Hrabko.

Na margo podozrení z kupovania rómskych hlasov v Lomničke Hrabko poznamenal, že samotné výsledky volieb a množstvo preferenčných hlasov pre dvoch poslancov Smeru-SD je podozrivé. Polícia by podľa neho mohla urobiť viac pre dôkladné vyšetrenie podozrení, napríklad by mohla vypočuť väčšie množstvo svedkov. Zároveň dodal, že je zvedavý, ako budú rozhodovať súdy pri posudzovaní návrhov na dohody o vine a treste štyroch voličov obvinených z krivého svedectva.

V diskusii Hrabko krátko komentoval aj demonštráciu, ktorú na 17. novembra pripravujú OĽaNO, SaS, KDH s nezávislými poslancami Miroslavom Beblavým a Zsoltom Simonom. „Nepoznám scenár demonštrácie. Vieme, že 17. novembra sa uskutoční viacero spomienkových akcií. Uvidíme, koľko ľudí dokážu pritiahnuť a ako budú vystupovať. Ak to chcú zvrhnúť iba na boj proti tejto vláde, tak na to podľa môjho osobného názoru 17. november nie je vhodná príležitosť,“ uzavrel Hrabko.