Môj profil 
Predplatné
„Bola to naozaj krutá porážka, možno preto boli aj komentáre také kruté. Hlasovanie už raz Mayová odložila a nedokázala získaný čas využiť na dohodnutie podpory v parlamente. To je jej zlyhanie. Otázne, či by niekto iný na jej mieste uspel, osobne si myslím, že nie,“ komentoval v TABLET.TV hlasovanie publicista Juraj Hrabko.
Proti dohode hlasovalo v utorok 15. januára až 432 poslancov, za bolo iba 202 britských zákonodarcov. „Dá sa označiť za v úvodzovkách úspech Theresy Mayovej, že dokázala spojiť všetkých ostatných, ktorí si inak nevedia prísť ani na meno. Proti sebe,“ poznamenal Hrabko.
„Všetci sme vedeli, že nasledovať bude logicky návrh na vyslovenie nedôvery premiérke, a že zrejme nebude úspešný. A ani nebol,“ dodal. V stredu 16. januára totiž britská premiérka ustála pokus o vyslovenie nedôvery kabinetu, postavilo sa za ňu 326 a proti bolo 306 poslancov.
Premiérka teda začala nové rokovania, ktorých výsledok by mala predložiť už v pondelok 21. januára. „Uvidíme, s čím novým príde Theresa Mayová v pondelok po rokovaniach. Dohodu v stave, v akom jej neprešla, už podľa mňa druhýkrát nepredloží,“ povedal Hrabko. „To, čo najviac prekáža a je kameňom úrazu, je írska poistka. A v tejto chvíli si neviem predstaviť zo strany Európskej únie (EÚ) nový návrh, na ktorom by boli schopní sa dohodnúť,“ dodal.
Možností ďalšieho vývoja je viac, od brexitu bez dohody, cez možnosť druhého referenda až k odloženiu brexitu, ktorý má podľa aktuálneho plánu nastať 29. marca. Odloženie brexitu by však, okrem iného, komplikovalo tohtoročné eurovoľby.
„Je to úplne iná situácia, aká by nastala, ak by dohoda prešla. Európska únia sa teraz tvári, že je iba pozorovateľom, ale tak to, samozrejme, nie je. Alternatív je v hre viac. Jedna z nich je aj tá, že 29. marec nemusí byť konečným dátumom a jednoducho sa to odloží,“ uvažuje Hrabko. „To si však vyžaduje súhlas všetkých 27 krajín Európskej únie. Možno by to akceptovali, ak by existoval prísľub, že to naozaj pomôže. Lebo načo len predlžovať chaos, agóniu, ak to nepovedie k žiadnemu výsledku?,“ pýta sa Hrabko.
„Británia sa musí rozhodnúť, čo chce a ako chce. Dohoda je vypracovaná a nedá sa vylúčiť, že k nejakým malým zmenám ešte príde. Je to otvorené. Jedna vec je istá, úplne nanovo sa nepôjde,“ uzavrel.
Slovensko by sa podľa neho malo začať so všetkou vážnosťou pripravovať aj na možnosť brexitu bez dohody. „Mali by sme byť pripravení, vidíme, že niektoré iné štáty sú omnoho ďalej ako Slovensko. Najlepšie pripravené je, pokiaľ viem, Holandsko, ale aj česká vláda už schválila príslušný zákon a tlačí ho do parlamentu, Nemecko má schválený zákon,“ upozornil.
„Jednoducho, tieto krajiny už na tom robia a je najvyšší čas, aby aj Slovensko začalo. Inšpiráciu má, môže urobiť komparáciu zákonov, ktoré pripravujú ostatní a z toho vychádzať, prispôsobiť to na slovenské podmienky. Všetkým tým krajinám ide o to isté, o čo Slovensku. A myslím si, že ministerstvo zahraničných vecí, ktoré by malo byť predkladateľom, to už robí,“ povedal Hrabko. Medzirezortná koordinačná skupina pre brexit by sa podľa premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) mala stretnúť v pondelok (21.1.) a zaoberať sa pripravenosťou Slovenska na odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
.jpg)
