Dôvera občanov k politikom sa podľa Hrabka často viaže na funkciu, ktorú vykonávajú. Keď Roberta Fica na poste premiéra vystriedal Peter Pellegrini (obaja Smer-SD), dôvera k Pellegrinimu výrazne vzrástla, zatiaľ čo k expremiérovi klesla.

“Pre mňa je zaujímavé, ako Andrej Kiska kopíruje Roberta Fica. Robert Fico povedal, že už nebude kandidovať, aj Andrej Kiska povedal, že už nebude. Robert Fico ako prvý povedal, že nikam neodchádza a ostáva v politike. Andrej Kiska povedal to isté. Ale Robert Fico je ešte stále predsedom silnej politickej strany, napriek tomu v prieskumoch verejnej mienky po odchode z funkcie premiéra klesol,” upozornil Hrabko.

Z možností ako ovplyvňovať politiku po odchode z prezidentskej funkcie vidí Hrabko ako najreálnejšie založenie nadácie a pôsobenie Kisku prostredníctvom tretieho sektora. “Asi najschodnejšia cesta pre emeritného prezidenta by bolo založiť si nadáciu a odtiaľ vstupovať do verejného diania. Ale jeho vplyv nebude veľký, to si trúfam povedať,” zopakoval.

Vstup do veľkej etablovanej strany v prípade exprezidenta Hrabko reálne nevidí a založenie nového politického subjektu pred časom odmietol samotný Kiska. Snaha dostať cez päť percent niektorú z menších strán bude podľa Hrabka narážať okrem zníženého politického vplyvu občana Kisku po ukončení prezidentského mandátu aj na praktické problémy.

Ak totiž Kiska myslí vážne, že nechce pokračovať vo funkcii prezidenta preto, aby mal viac času na rodinu, v straníckej politike ho bude mať ešte menej. “Hlavný limit, ktorý určí, čo bude ďalej, bude rodina. Ak bude na tom prezident trvať, stranícka politika to nebude,” dodal Hrabko.

Prezident svoje rozhodnutie nekandidovať odôvodnil aj tým, že po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej musel v reakcii na aroganciu vlády robiť kroky na hrane ústavy a zapájať sa do politických sporov, ktoré polarizovali spoločnosť. “Občania si v roku 2019 vyberú prezidenta, ktorý neponesie ťarchu zápasov, ktoré som niesol ja,” vyhlásil Kiska s tým, že za svojimi rozhodnutiami si stojí a neľutuje ich.

“Mne sa už dlhšiu dobu nepáči spomínanie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky na politické účely. Povedať v tejto súvislosti, že sa vláda správala arogantne, keď to povie osoba, ktorá ešte týždeň po vražde ostala na lyžovačke, mi, slušne povedané, pripadá neprimerané,” reagoval Hrabko.

Ak politik výrazne polarizuje spoločnosť, výsledkom môže byť na jednej strane veľká skupina priaznivcov a na druhej ešte väčší počet odporcov. Takýto kandidát má veľké šance vyhrať prvé kolo volieb, ale v druhom byť porazený menej kontroverzným kandidátom, keďže viac ľudí volí proti nemu ako za neho.

Hoci prieskumy potvrdzujú nárast počtu odporcov Kisku, rok pred voľbami sa podľa Hrabka ešte nedá odhadnúť, či by vo voľbách dopadol podobne ako naposledy jeho protikandidát Fico. “Špekulujeme. Andrej Kiska by podľa môjho názoru nemusel postúpiť ani do druhého kola. Ale je to len môj názor, nedá sa to exaktne vypočítať a veľmi záleží od toho, akí protikandidáti nastúpia. Ak to budú samé ‘béčka’, tak by Andrej Kiska mohol vyhrať voľby bez problémov,” poznamenal.

Podstatné podľa neho je vyhlásenie prezidenta, že už nechce kandidovať, už menej jeho odôvodnenie a ešte vágnejší je prísľub pokračovania v politike. “Podľa mňa ani on sám nevie, čo bude chcieť a čo mu bude umožnené robiť v budúcnosti. Povedal to len preto, že nemohol povedať iba ‘končím, dovidenia’,” odhadol Hrabko.

Zároveň dodal, že prezidentovo rozhodnutie, aj keď zásadné, je stále ešte možné zmeniť. “Bolo to očakávané vyjadrenie, akurát, že teraz už je to oficiálne. Ja si nechávam ešte jednopercentnú pravdepodobnosť, že do volieb, dovtedy je ešte veľa času, môže aj zmeniť svoje rozhodnutie. Ale v tejto chvíli je rozhodnutý nekandidovať,” upozornil Hrabko.

Na margo predbežného hodnotenia pôsobenia doterajších slovenských prezidentov Hrabko uviedol, že podľa neho jednoznačne pozitívne vyčnieva Michal Kováč. Nielen preto, že bol prvým slovenským prezidentom, ale aj výkonom svojej funkcie.

Kiska podľa Hrabka rozhodne neurobil Slovensku hanbu v zahraničnej politike, aj keď mohol byť o niečo aktívnejší. “S trochou nadsázky by sa dalo povedať, že nikto tak nedodržiaval vládny program Roberta Fica a Petra Pellegriniho v zahraničnopolitickej oblasti ako Andrej Kiska,” povedal Hrabko, podľa ktorého premiéri k plneniu našich zahraničnopolitických záväzkov pristupovali menej dôsledne ako prezident.

“Vo vnútropolitickej oblasti urobil Andrej Kiska chýb viac. Niektoré rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR hovoria, že porušil ústavu. Niektoré jeho politické kroky boli priam nepochopiteľné, boli v rozpore s jeho prejavmi o stave republiky,” tvrdí Hrabko. “Napríklad jeho výber pani Laššákovej na post ústavného sudcu. Išla priamo z pozície poslankyne Národnej rady. Tým poslal posolstvo aj do budúcnosti. Ak môže byť sudkyňou ústavného súdu šéfka straníckeho poslaneckého klubu a podpredsedníčka parlamentu, môžu byť aj iní poslanci. A vieme, čo nás čaká, vymenovanie deviatich sudcov ÚS. Aký bude argument prezidenta voči ostatným, že sú poslanci? Veď si sám nastavil latku,” upozornil Hrabko.

“Pred Andrejom Kiskom stále stojí viacero úloh, veď ešte rok bude vo funkcii prezidenta. A nikto ho nebude môcť obviňovať z toho, že nejaký krok robí preto, aby bol znovuzvolený. Bude mať ešte viacero správ o stave republiky. Ale najdôležitejšie bude vymenovanie ústavných sudcov,” zhrnul Hrabko.

V diskusii sa vyjadril aj k vyhláseniu vydavateľov a šéfredaktorov, ktorým vyjadrili znepokojenie nad postupom polície v prípade českej investigatívnej novinárky Pavly Holcovej. Hoci s odkazom na ochranu novinárskych zdrojov odmietla sprístupniť vyšetrovateľom vraždy Kuciaka údaje zo svojho mobilu, polícia sa chce pokúsiť prelomiť heslá a dostať sa k dátam aj bez jej súhlasu.

“Nemyslím si, že to je v poriadku. Nemyslím si ani, že vyhlásenie šéfredaktorov je v poriadku. Mali úplne tvrdo odmietnuť takéto praktiky, a nie vyjadriť znepokojenie. Ja tieto praktiky určite odmietam. V novinárskej práci podľa môjho názoru nie je nič dôležitejšie ako ochrana zdroja,” reagoval Hrabko.

“A načo potrebuje polícia novinárkin mobil v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka, keď má určite k dispozícii mobil Jána Kuciaka?” opýtal sa Hrabko, podľa ktorého sa celá komunikácia Kuciaka s Holcovou dá nájsť aj v jeho zariadeniach. “A nie som si istý, či na takéto niečo stačí súhlas prokurátora. Ak stačí, podľa mňa to nie je v poriadku, na to by podľa mňa malo byť potrebné rozhodnutie súdu,” dodal na margo zhabania novinárkinho mobilu Hrabko.

Ak by sa v súvislosti s ochranou novinárskych zdrojov mala meniť legislatíva, podľa Hrabka by bolo najlepšie, keby návrh zmeny pripravili tí, ktorých sa to týka, teda samotní vydavatelia. “A potom sa dohodli s ministerstvom kultúry a politickými stranami, aspoň niektorými, na podpore,” povedal.