Bratislava 29. septembra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Diskreditačné mediálne kampane sú súčasťou akýchkoľvek volieb prezidenta a ak ich potenciálni koaliční prezidentskí kandidáti nepociťujú už teraz, určite sa s nimi stretnú po oficiálnej registrácii svojej kandidatúry. „Ak ten pohon nie je, tak podľa môjho názoru bude. Hneď po oficiálnom zaregistrovaní kandidatúry. Ale s tým musí počítať každá verejne činná osoba,“ povedal v TABLET.TV na margo neochoty koaličných predstaviteľov potvrdiť svoje prezidentské ambície publicista Juraj Hrabko

Z jedenástich potenciálnych kandidátov, ktorých volebné preferencie zverejnila agentúra AKO začiatkom septembra, má šesť blízko k opozičným stranám, dvaja (Eduard Chmelár a Štefan Harabin), sa nedajú priradiť k nikomu a z troch koaličných zatiaľ kandidatúru potvrdil iba Béla Bugár (Most–Híd). „Ten prieskum nepovažujem za relevantný. Ak by tam napríklad zahrnuli Ivetu Radičovú alebo Ivana Gašparoviča, prieskum by vyhodil úplne iné poradie. Dávať do prieskumu ľudí, ktorí nepotvrdili svoju kandidatúru, podľa môjho názoru nemá žiadny zmysel,“ upozornil Hrabko.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý v prieskume skončil na druhom mieste, totiž už poprel, že sa mieni o funkciu uchádzať. Za vhodného kandidáta by považoval svojho straníckeho kolegu Miroslava Lajčáka, ktorý však úmysel kandidovať tiež poprel. Štvrtý v poradí, Andrej Danko, chcel pôvodne nominovať ženu. Neskôr v TABLET.TV uviedol, že to môže byť aj inak, keďže potenciálne kandidátky sa obávajú negatívnej medializácie. Svoju vlastnú kandidatúru zatiaľ nepotvrdil, už dnes však vyhlasuje, že proti nemu niektoré médiá účelovo útočia.

Na otázku, prečo sa negatívnej medializácie neobáva Béla Bugár (Most–Híd), Hrabko reagoval, že po dlhých rokoch v politike je na negatívne články zvyknutý. „Veľa si pamätá a veľa toho v politike prežil. Má to, čomu ja hovorím hrošia koža. Dokáže odrážať útoky tak, ako ich dokázal odraziť, keď vznikala táto koalícia. V spojení s tým, že potrebuje propagovať stranu Most–Híd, sa rozhodol do toho ísť. Útokov a podrazov sa nebojí, lebo ich sám vie opätovať, nie len sa im brániť,“ povedal Hrabko.

Na otázku, či nemohlo byť aj vyjadrenie Andreja Kisku, že už nebude kandidovať na prezidentský post, len taktikou na otupenie ostria diskreditačných kampaní, Hrabko reagoval, že teoreticky mu nič nebráni v tom, aby zmenil názor a predsa len kandidoval. „Nemôžem takúto možnosť vylúčiť. Čas na podanie kandidatúry ešte existuje a ak by sa Andrej Kiska rozhodol, nebude mať problém nájsť poslancov, ktorí by jeho kandidatúru podpísali s veľkou radosťou, lebo by sa zbavili potenciálneho politického súpera,“ poznamenal Hrabko. Zároveň dodal, že v prípade Andreja Kisku ide aj o rozhodovanie o tom, či má vyššiu prioritu politická kariéra, alebo rodinný život.

V prípade, že by sa skupina potenciálnych kandidátov nezmenila, by podľa neho Andrej Kiska mal šancu voľby vyhrať, ale na postup do druhého kola by okrem iných mali šancu aj Bugár či Danko. Podpora Ivana Gašparoviča, ktorú medzičasom získal Eduard Chmelár, by podľa Hrabka nemusela byť kľúčová. „Ivan Gašparovič sa stal druhýkrát prezidentom najmä preto, že ho podporila strana Smer, ktorá bola vtedy na politickom výslní,“ tvrdí. Hrabko však očakáva, že reálna skupina kandidátov na post prezidenta bude iná, ako tá, ktorá figurovala v prieskume.

Ak by sa prezidentské voľby konali koncom augusta a začiatkom septembra, podľa prieskumu agentúry AKO by do druhého kola postúpili Robert Mistrík a Peter Pellegrini (Smer-SD). Obaja by získali okolo 12 percent hlasov. Na treťom mieste by skončil Eduard Chmelár s 10,8 percenta hlasov. Nasleduje Andrej Danko (SNS) s 9,7 a Štefan Harabin s 8,8 percenta. Tesne za ním by skončil Béla Bugár (Most-Híd) s 8,6 percenta. František Mikloško by získal 7,1 percenta hlasov, podobne ako Zuzana Čaputová, ktorej by svoj hlas odovzdalo 6,9 percenta opýtaných. Desiatku najúspešnejších kandidátov uzatvárajú Marian Kotleba (ĽSNS) a Igor Matovič (OĽaNO), ktorých by podporilo 4,6, respektíve 4,7 percenta respondentov. Milan Krajniak (Sme rodina – Boris Kollár) by získal 4,4 percenta hlasov.

Na otázku, prečo je boj o prezidentský post na Slovensku taký úporný, keď má hlava štátu z ústavy skôr slabé postavenie, Hrabko reagoval, že téza o slabom postavení slovenského prezidenta je mýtus. „Prezident je veľmi silný. To, že to prezidenti doteraz nedávali až tak najavo, je iná vec. Prezident môže veľmi ovplyvniť politiku. A keď si dupne, má aj právomoci, aj keď niekedy za cenu porušenia ústavy. A prezident je z hľadiska imunity osoba prakticky nedotknuteľná,“ upozornil Hrabko. Dôkazom podľa neho môže byť aj nadchádzajúca voľba a menovanie ústavných sudcov, kde hrá prezident dôležitú úlohu.

V relácii RTVS o päť minút dvanásť však na základe dialógu medzi Igorom Matovičom (OĽaNO) a poslancom Smeru-SD Ľubošom Blahom vznikla myšlienka zbaviť prezidenta právomoci vyberať sudcov a prenechať celú úlohu parlamentu, ktorý by sudcov volil ústavnou väčšinou 90 hlasov. Medzičasom sa však už proti tejto myšlienke postavil Most–Híd a aj OĽaNO, ktoré jej bolo v prvej chvíli naklonené. „Igor Matovič v tej chvíli spanikáril, nevedel si premietnuť v hlave dôsledky, aké by takáto novela priniesla. Nedomyslel ju dokonca. Nedomysleli to celkom ani v Smere. Je to na rozhodnutí parlamentu. Ak sa nájde ústavná väčšina, môže všetko. Ústava v sebe nemá zakotvený nejaký sebaobranný mechanizmus. Aj preto máme toľko hlúpych noviel ústavy. Ústava sa dá zmeniť do 24 hodín,“ upozornil Hrabko.

Osobne by však už parlamentu neodporúčal meniť pravidlá výberu sudcov. „Alternatíva nemeniť už nič, aj vzhľadom na krátkosť času, je lepšia,“ poznamenal. Ak by spolupráca parlamentu a prezidenta fungovala, 16. februára vymenia vyslúžilých ústavných sudcov novovymenovaní a problém bude vyriešený. „Ja tu kreslím čierne scenáre, lebo ich považujem za pravdepodobnejšie, ale existuje aj pekný scenár. A ten je, že parlament si splní svoju úlohu, dodá prezidentovi menoslov 18 kandidátov a prezident z nich deväť vyberie. A bude vymaľované. Ale nepredpokladám, že to pôjde takto ľahko,“ poznamenal Hrabko.

Ak by hrozilo, že bude veľká časť činnosti Ústavného súdu po 16. februári zablokovaná, lebo parlament a prezident nebudú schopní sudcov vybrať, existuje podľa Hrabka ešte alternatíva. „Ak by prišlo k ústavnej kríze, môžu ju riešiť politické strany a politici. Ale môžu jej aj zabrániť, alebo predísť. Stačí na to aj úplne jednoduchá novela ústavy. Ak je tu dobrá vôľa a ak sa nedá dohodnúť na kandidátoch, stačí zakotviť do ústavy jednu vetu, že ústavní sudcovia ostávajú vo funkcii až kým nie sú zvolení noví,“ uzavrel Hrabko.