Praha 1. októbra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)
Pred 81 rokmi Československo postúpilo pohraničie Nemecku, čo zapríčinila, tzv. Mníchovská zrada označovaná za dohodu. Pri príležitosti tejto udalosti uverejnil 30. septembra český výsadkár niekoľko faktov zo Všeobecnej mobilizácie Československej republiky v roku 1938
Výsadkár Ivo Zelinka v pondelok na svojom účte na Twitteri pripomenul vojenské udalosti roku 1938 a zverejnil niekoľko málo známych faktov:
1. Československú armádu tvorilo 1 250 000 mužov.
2. Rozpočet na obranu bol vyšší ako vo Francúzsku.
3. “Pôžička na obranu štátu“ od občanov na armádu vyniesla cca 87 mld. dnešných Kč.
Zelinka vysvetlil, že to bola v skutočnosti séria pôžičiek občanov ČS vláde. Väčšinu prostriedkov investovalo Ministerstvo národnej obrany, ďalej Ministerstvo verejných prác, (ktoré stavalo, napríklad letiská). Väčšina tých peňazí už v septembri 1938 “preliali“ do vojenských schopností na obranu.
K príspevku vojak pridal aj video, pojednávajúce o Mobilizácii 1938, ktoré pred dvoma rokmi na YouTube zverejnil Vojenský historický ústav Prahy.
“Aby bolo jasné, nemyslím si, že v dlhodobej opotrebovacej vojne by malo ČS proti veľkému Nemecku šancu. Ale hovoriť, že riešenie, ktoré zvolil Edvard Beneš, bolo jediné možné, pretože nebola šanca na úspešnú obranu, je propagandou,” uviedol v reakcii na komentáre.
Svoj názor na vec vyjadril aj bývalý europoslanec Pavel Telička. Do komentárov politik napísal: “Áno, niektoré fakty sú známe. Ťažko súdiť dnešnou optikou, ale napriek tomu vyjadrím nepopulárny názor. Zbrane sme nemali zložiť.“
Před 81 lety, v době “Mnichova”, byla ??⚔️ skoro týden na hranicích. Pár ne úplně známých faktů:
1. ??⚔️ čítala 1.250.000 mužů.
2. ?? rozpočet na obranu byl vyšší než ??.
3. “Půjčka na obranu státu” od občanů na ⚔️ vynesla cca 87 mld. dnešních Kč.ReklamaVíc ⤵️https://t.co/WKhlc9blLV pic.twitter.com/D5LjdIKu6d
— Ivo Zelinka (@IvoZelinka) 29. septembra 2019
O všeobecnej mobilizácii rozhodla 23. septembra 1938 porada prezidenta Edvarda Beneša s predsedom úradníckej vlády generálom Jánom Surovým, predákmi koaličných strán a niektorými ministrami. Velitelia relatívne dobre vyzbrojenej československej armády si však uvedomovali, že úspešná obrana vlasti spočívala v rýchlom zásahu spojeneckých síl, v prvom rade Francúzska, s ktorým mala predmníchovská republika vedľa politických aj úzke vojenské vzťahy.
Jasným signálom pre Prahu bola, tzv. Mníchovská dohoda, v ktorej predstavitelia Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska rozhodli o postúpení československého pohraničia Nemecku. Vláda s prezidentom Benešom napriek odporu armádnych špičiek a niektorých členov vlády, napríklad ministra Petra Zenkla, 30. septembra mníchovský diktát prijala. Napísala tak bodku za jednou etapou existencie Československa.