Bratislava 12. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)
Moderný človek (Homo sapiens) sa v Európe objavil skôr, ako vedci doteraz predpokladali. Testy nálezov z jaskyne na severe Bulharska potvrdili, že sa tam moderný človek nachádzal pred takmer 46-tisíc rokmi, čo je o dvetisíc rokov skôr, ako predpokladali na základe dôkazov z Talianska a Veľkej Británie. Približne v tom čase obývali Európu malé skupiny neandertálcov, ktorí zmizli krátko po tom, ako sa objavil Homo sapiens
Dve štúdie sa zamerali na zub a štyri kúsky kosti nájdené v jaskyni Bacho Kiro. Helen Fewlass z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v nemeckom Lipsku a jej kolegovia určili ich vek s pomocou vedeckých technológií. Ich analýza uviedla, že sú staré 43-tisíc až 46-tisíc rokov.
Jean-Jacques Hublin spolu s kolegami z rovnakého inštitútu našli na zube prvky, ktoré sa vyskytujú u moderného človeka, ale nie u neandertálcov. Na základe skúmania DNA uviedli, že nájdené časti patrili práve Homo sapiens.
Kosti našli spolu s náradím z kameňa a inými artefaktmi, ako napríklad príveskami vyrobenými zo zubov medveďa jaskynného.
Vedecké správy z roku 2014 uvádzajú, že neandertálci zmizli z Európy s 95-percentnou pravdepodobnosťou pred 41-tisíc až 39-tisíc rokmi. Avšak iní vedci našli dôkazy o tom, že v niektorých oblastiach žili aj dlhšie. Nové objavy predpokladajú, že moderný človek a neandertálci mohli žiť v Európe súčasne až päťtisíc rokov.
Matt Pope z Archeologického ústavu na University College London, ktorý nebol súčasťou výskumu, vyhlásil, že “ak sú nové dátumy správne, posúvajú spolužitie neandertálcov a moderného človeka o niekoľko tisíc rokov ďalej” ako dôkazy z Británie a Talianska.
Vedci vlani zverejnili štúdiu, podľa ktorej sa Homo sapiens objavil v Európe už pred 210-tisíc rokmi. Odvolávajú sa pritom na nález časti lebky v gréckej jaskyni Apidima. Dodali však, že tento skorý vpád do Európy nebol trvalý a populáciu nahradili neandertálci.