Podľa štúdie v časopise PLOS One, o ktorej píše LiveScience, sa austrálski archeológovia sústredili na tisíce nových a už aj skôr objavených artefaktov z lokality v dnešnej Saffaqah v strednej časti Saudskej Arábie na Arabskom polostrove. Aj tu niekedy pred miliónom rokov žil Homo erectus, ktorého existencia sa celkovo vo svete datuje do jeho zániku v období pred približne 100-tisíc rokmi.
Ich zistenia na základe arabského náleziska naznačujú, že Homo erectus v tejto oblasti vyvíjal minimálne úsilie na vyrábanie nástrojov a hľadanie zásobného materiálu či potravín. Namiesto toho títo ľudia bývali na miestach, kde mali ľahký prístup ku kameňom či vode.
“Aby vyrobili svoje kamenné náradie, použili by akékoľvek skaly, ktoré mohli nájsť okolo svojho tábora, a boli väčšinou pomerne nízkej kvality v porovnaní s tým, aké neskôr používali výrobcovia kamenných nástrojov,” vraví vedúci autor štúdie Ceri Shipton, poukazujúc na kamenné jadrá, pästné kliny a rôzne štiepačky.
Neďaleko od lokality sa nachádza skalný výbežok, odkiaľ by mal človek vzpriamený kamenný materiál vyššej kvality, ale vystúpiť na tento kopec si vyžadovalo väčšiu námahu. Takže namiesto toho radšej len použil akékoľvek popadané kúsky ležiace pod skalou. Výskumníci zistili, že na tomto výbežku sa nezachovali žiadne stopy po činnosti človeka, žiadne artefakty a žiadne pokusy dolovania kameňa.
Podľa Shiptona by neandertálci a neskorší vývojový typ človeka rozumného Homo sapiens práveže vystúpili na túto skalu za kvalitným kameňom a odnášali by si ho aj na dlhé vzdialenosti. Takže z toho celého konštatuje, že človek vzpriamený Homo erectus “nielenže bol lenivý, ale bol aj tiež veľmi konzervatívny”.
Tomuto typu človeka sa darilo dovtedy, keď mal blízko seba potrebné zdroje. Ale akonáhle sa životné podmienky zmenili, nevedel sa im prispôsobiť. Ani na jeho nástrojoch nebadať, že by sa menili alebo nejako zdokonaľovali. “Vôbec nedošlo k žiadnemu pokroku a ich nástroje nikdy neboli ďaleko od v súčasnosti suchých riečnych ložísk,” dodal Shipton.