Môj profil 
Predplatné
„Obrana vojnových zločincov nie je nič iné, než obhajovanie politiky, podľa ktorej zločiny sú nielen dovolené, ale i želateľné, pokiaľ zodpovedajú strategickým cieľom Washingtonu a Bruselu. V tomto prípade cieľom je dezintegrácia Srbska,“ konštatujú politici z Demokratickej strany Srbska.
Podľa vyhlásenia spomínaných srbských politikov súd vo Francúzsku najhrubším spôsobom pošliapal medzinárodné právo a EÚ týmto rozhodnutím ukázala ohromný rozpor medzi praxou a proklamovanými takzvanými európskymi hodnotami. Toto rozhodnutie predstavuje hanebný dôkaz toho, že geostrategické záujmy vedúcich krajín EÚ prevládajú nad vládou práva a medzinárodnými záväzkami, konštatuje Demokratická strana Srbska a dodáva: „Srbsko nemá čo robiť v takej EÚ!“
49-ročný Ramush Haradinaj bol vodcom teroristickej armády kosovských Albáncov UÇK. V roku 2004 sa napriek tomu, alebo i vďaka tomu stal dokonca premiérom Kosova.
Ramush Haradinaj bol obvinený, že velil jednotke UÇK, ktorá unášala, znásilňovala, mučila a vraždila svojich odporcov, a to nielen Srbov a Cigánov, ale aj Albáncov, ktorí neprejavovali dostatok ochoty spolupracovať s UÇK, či u ktorých vzniklo podozrenie zo styku so Srbmi. V roku 2008 Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu vyniesol rozsudok, ktorý Haradinaja úplne oslobodil, čo najmä v Srbsku, no nie vo vysokých kruhoch v USA a v EÚ, vyvolalo rozhorčenie.
Celý proces sprevádzalo zastrašovanie svedkov, dvaja z nich odmietli svedčiť, kosovský Albánec Shefquet Kabashi odmietol svedčiť aj prostredníctvom telemostu z New Yorku. Pretože svedkovia z minulých procesov boli zavraždení, Kabashi povedal: „Nechcem ochranné opatrenia, pretože v skutočnosti takéto účinné opatrenia neexistujú. Existujú len vo vnútri tejto súdnej siene, nie mimo nej.“ V júni 2010 odvolací tribunál vrátil celý proces na nové pojednávanie. Sudcovia však vyhlásili, že neexistujú dôkazy.
Srbský žalobca Vladimir Vukčević pritom povedal, že Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu dostatočne neochránil svedkov a že v priebehu procesu s Haradinajom bolo zabitých 19 potenciálnych svedkov obžaloby, čo zvyšných svedkov primälo k tomu, aby odmietli vypovedať. Pre „absenciu dôkazov“ teda v roku 2012 haagsky tribunál opäť ospravedlnil Haradinaja.
Súčasťou obžaloby pritom bolo mnoho hrôzostrašných obvinení. Na ilustráciu jedno z nich: „Najprv jednému zo zadržaných ľudí odrezali nos, rezali ho do krku, do paží a stehien, vtierali im soľ do rán, zašívali im rany ihlou, zabalili troch mužov do ostnatého drôtu, ostne z drôtov vrazili do mäsa s pomocou „nástrojov“, potom ich priviazali za motorové vozidlo a ťahali ich, kým nezomreli.“
Od 5. januára 2017 bol Haradinaj väznený vo Francúzsku a Srbsko požadovalo jeho vydanie do rúk srbskej justície. Francúzsky súd prepustil Haradinaja na slobodu 27. apríla 2017, teda pred pár dňami. V Prištine Haradinaja jeho stúpenci, ku ktorým však ani zďaleka nepatria ani všetci kosovskí Albánci, privítali ako národného hrdinu. Aj s ohňostrojom.
Haradinaja francúzsky súd prepustil presne v ten deň, keď albánski politici spolu so svojimi spojencami v Macedónsku urobili v Skopje puč a do čela macedónskeho parlamentu v rozpore s macedónskym právnym poriadkom a potrebnými procedúrami „zvolili“ Albánca Talala Xhaferiho. Vlastizradcu, pôvodne vysokého dôstojníka, neskôr dezertéra z macedónskej armády, veliteľa jednej z brigád teroristickej organizácie macedónskych Albáncov, ktorá v Macedónsku vyčíňala v roku 2001 a tiež mala v albánčine skratku UÇK. Vymenovanie Xhaferiho do funkcie nátlakovo presadzujú USA a rôzni predstavitelia EÚ. Tri dni pred svojou „voľbou“ do funkcie predsedu macedónskeho parlamentu Xhaferi nasadol do svojho auta a pokúsil sa vraziť do davu macedónskych Slovanov demonštrujúcich za jednotu a nedeliteľnosť Macedónska.
Vladimír Mohorita
.jpg)
.JPG)
