Môj profil 
Predplatné
V istom zmysle sa pri tomto projekte replikoval problém, ktorý si na vlastnej koži odskúšal Lipšic. Spojenie s liberálmi mu nielenže neprinieslo očakávaný synergický efekt, práve naopak. Gro jeho pôvodne konzervatívnych voličov, predovšetkým na severe Slovenska (Orava, Kysuce, ale aj Liptov) takéto spojenie odmietlo a po masívnom nástupe Procházku ho dokonale vygumovalo z politickej mapy Slovenska. Je preto logické, že podobné neorganické spojenie prevažne konzervatívnych poslancov OĽaNO s liberálmi zo SaS vyvolalo predovšetkým vnútri ich poslaneckého klubu veľké rozpory. Nie nepodstatný faktor v tomto smere bol aj strach menej známych poslancov OĽaNO o svoje znovuzvolenie alebo ohrozenie svojich postov mediálne známejšími SaS-kármi či ľuďmi z Lipšicovho okolia.
Koncept spoločnej kandidátky však naráža nielen v OĽaNO, ale aj v SaS. Väčšina poslaneckého klubu je za spojenie sa s Matovičovcami, Sulík bol však dlho proti. Jednak dôvodil, že ekonomický program jeho strany je excelentný a teda, že SaS určite aj sama pokorí 5 % kvórum , jednak bolo preňho asi ťažké prijať pozíciu, v ktorej by lídrom kandidátky nebol on, ale Matovič. No a v neposlednom rade, pozícia strany, resp. volebného bloku, ktorý je reprezentovaný dvomi veľmi nevyspytateľnými (Matovič, Sulík) či neobľúbenými (Lipšic) lídrami by bola v prípadných koaličných vyjednávaniach veľmi problematická. Zdá sa však, že dnes je už aj v tejto veci jasno. Nateraz Sulík trojkoalíciu zamietol a do volieb teda pôjde spolu Matovičovo OĽaNO a Lipšicova Nova.
Pôvodne však malo byť riešením problému dôveryhodnosti, resp. nedôveryhodnosti lídrov tohto projektu snaha o nájdenie dôveryhodného lídra tohto bloku, ktorý by nepatril do žiadnej z prípadných frakcií a v konečnom dôsledku by mohol byť aj lídrom celej pravice, a teda kandidátom na premiéra. Samozrejme, hľadať človeka so silným osobným príbehom, neopozeraného, bez škandálov, s dostatočnou autoritou, ktorý sa dosiaľ „nespriahol“ so žiadnou stranou, je viac než ťažká úloha. Pôvodne sa zdalo, že by takouto osobou mohol byť súčasný trenčiansky primátor Richard Rybníček. V jeho prospech hovorí, že je už druhé volebné obdobie úspešným primátorom, ktorý svoj post obhájil s veľkým náskokom. Dokázal mesto stabilizovať napriek tomu, že v čase, keď ho preberal, bolo na pokraji nútenej správy. Aj keď kandidoval ako nezávislý, svoju podporu mu vyjadrilo takmer celé spektrum strán od pravice až po ľavicu.
Ukazuje sa však, že zlomiť Rybníčka pre takýto projekt vôbec nebude ľahké. Nie je to totiž jediná ponuka, ktorej zatiaľ odolal. V minulosti pôsobil v mládežníckych štruktúrach KDH a iste si ešte niektorí spomenú na tlačovku, na ktorej vyjadril podporu Danielovi Lipšicovi, čoby člen jeho tímu. Bolo to v čase, keď hviezda Daniela Lipšica strmo stúpala hore. Druhý pokus dotiahnuť ho do politiky urobil Malchárek, keď sa pokúšal naštartovať projekt strany Nádej – ako vieme ani toto angažmán Rybníček neprijal. Ďalšiu vážnu ponuku do veľkej politiky mu, rovnako ako viacerým úspešným komunálnym politikom, dal Procházka, keď zakladal svoju stranu Sieť. Z tohto pohľadu je skoro logické, že nateraz Rybníček odmietol aj Sulíka, ktorý za ním do Trenčína s ponukou líderstva trojbloku nakoniec cestoval zbytočne.
To však vôbec neznamená, že Rybníček a priori odmieta vstup do veľkej politiky. Naopak. V obsiahlom rozhovore pre týždenník Trend jasne povedal: „ Ja som presvedčený o tom, že najprv treba dokončiť jednu misiu a to je pre mňa teraz Trenčín a komunálna politika. Keď dokončím túto misiu a poviem si, že som urobil všetko, čo som chcel, a keď budem mať silu a bude záujem, vtedy začnem novú misiu a tá misia je veľká politika.“ Z toho teda vyplýva, že Rybníček veľmi vážne uvažuje o vstupe do veľkej politiky. Neistý je len čas a spôsob.
Politológ Roman Michelko
