Jeho príbeh pred časom zaujal aj širokú verejnosť: PhDr. Martin Lacko, PhD., bol samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu pamäti národa, ktorý sa tam venoval najmä dejinám Slovenska v období prvej Slovenskej republiky a dejinám tradícií slovenskej štátnosti v 20. storočí.

Lacka však z Ústavu pamäti národa, z ktorého sa medzitým stal skôr „Ústav pre jednostrannú interpretáciu vybraných kapitol histórie“, veľmi pochybným spôsobom vyhodili potom, ako napísal vedeckú prácu o americkom bombardovaní Slovenska počas druhej svetovej vojny. Hoci išlo o celkom nepolitickú historickú štúdiu, ktorej vypracovanie bolo súčasťou jeho pracovnej náplne, poslúžila ako zámienka pre jeho škandalózne prepustenie (písali sme o tom TU).

Problém bol totiž v tom, že Martin Lacko nie je konformným nositeľom toho jediného povoleného a správneho názoru, aký sa dnes čoraz viac natláča do všetkých inštitúcií a médií, ale je slovenským vlastencom, ktorý bez ideologických predsudkov dnešnej politickej korektnosti. A ako vlastenec sa vyjadril aj k situácii, v ktorej sa nachádza Slovensko pred voľbami roku 2020:

„Nedávno sme si pripomenuli 30. výročie konca komunistických režimov v Európe. Ich pád sotvakto predvídal. Podobne sotvakoho by napadlo, že totalitné pomery sa môžu vrátiť, hoci len rafinovanejšou formou. Pod pláštikom ,ochrany demokracie‘ či tzv. ľudskoprávnej agendy, čoho symbolom je najmä násilné zavádzanie zvráteného genderizmu.

Naša krajina je po tridsiatich rokoch znova kolóniou cudzej moci, ba ešte v značne hlbšom stupni než do roku 1989. Stratila ekonomickú, potravinovú, energetickú sebestačnosť i obranyschopnosť. Tragickou je klesajúca demografická krivka. Ochrana zvierat je na vyššom stupni než ochrana ľudského života. Ohrozená je integrita štátu v južných oblastiach. Rapídnym tempom a cielene je ničené naše základné hmotné dedičstvo – pôdny fond. Nerastné a ekonomické zdroje drží v rukách cudzí kapitál, oligarchovia či finančné skupiny, ktorí sa tu správajú ako na dobytom území. Domácemu obyvateľstvu nepatria už ani ovocné sady.

Ruka v ruke s ekonomickou kolonizáciou napreduje kolonizácia ideologická. Predpokladom trvalého podrobenia krajiny i národa je totiž prevýchova jeho obyvateľstva. Najúčinnejším spôsobom sa to uskutoční, ak sa mu vtlačí pocit trvalej viny, hanby za svoju krajinu, predkov, minulosť. Najmä však za to, že si dovolil – opakovane – vytvoriť vlastný štát. Cieľom je odnárodniť národ. Táto inteligentná genocída sa deje najúčinnejšími kanálmi – prostredníctvom médií, kinematografie, sociálnych sietí, škôl a tzv. tretieho sektora.

V ostatných štyroch rokoch vládna koalícia s časťou opozície nevídaným spôsobom okresala slobodu slova. Prijala tzv. protiextrémistické zákony, zriadila špeciálnu politickú políciu – NAKA. Podobne ako ŠtB i NAKA má potláčať prejavy tzv. slovenského nacionalizmu. Ten bol hrozbou pre komunistický imperializmus a je hrozbou aj pre dnešný globalistický imperializmus.

Vládna garnitúra sa v ničom nepoučila z dejín. Neuvedomila si, že ak založí osobitné inštitúcie namierené voči politickým oponentom, skôr či neskôr sa i sama stane ich obeťou.

Neplatí rovnosť pred zákonom. Čo jedni môžu, iní nesmú. Médiá sú znova v službe tzv. správnej ideológie, tentoraz liberálnej. Propagujú morálne zvrátenosti, lži, šíria nenávisť voči inak zmýšľajúcim. Pravda je nežiadúca, ba trestá sa – aj súdne. Ľudí znova ovládol strach. Aj predstaviteľov cirkvi. Konferencia biskupov je zastrašená či rozpoltená. Nedokáže zaveliť, povedať veriacim zrozumiteľné a rázne pastierske slovo, a to ani v kritických okamihoch. Nemeria kňazov rovnakým metrom, ba postihuje tých, ktorí Pravdu jasne hlásajú.

Zápas o Slovensko sa preniesol už aj do ulíc. Začalo sa to pokusom o štátny prevrat, o majdanizáciu, a v predvolebnom čase intenzívne pokračuje. Na jednej strane agresívne skupiny fanatikov hulákajúcich o fašizme, nacizme, volajúcich po vešaní Slovákov. Neustále propagovanie koncentračných táborov, do ktorých by – v prípade nástupu k moci – pravdepodobne radi nahnali všetkých, čo sa stavajú na odpor ich zvráteným projektom. Ich logá – preškrtnuté dvojkríže ako symboly Slovenska a kresťanstva – najvýstižnejšie ukazujú, o čo liberálom ide: o vymazanie Krista, kresťanských hodnôt, o rozvrat rodiny, o totálne zničenie Slovenska.

Na druhej strane barikády posledný pokus zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá. Strana, ktorá je štyri roky terčom mediálneho a politického lynčovania, opľúvania a hanobenia. Keďže nie je pod kontrolou globalistov, nemôže byť ,štandardnou‘ stranou. Jej najväčším hriechom však je, že trvá na práve Slovákov na vlastný výklad dejín, že dejepisné učebnice neodpisuje od susedov, ani od západných či východných veľmocí. Že kvety položí najskôr na hroby vlastných vojakov, až potom na hroby cudzích.

Vo voľbách si tak budeme voliť medzi dvoma princípmi – národnou hrdosťou a sebaopľúvaním, sebabičovaním a nekonečným ospravedlňovaním sa tým silám, ktorým Slováci ležali – a stále ležia – v žalúdku. Bude sa hrať o to, či sa podarí zachrániť právo Slovákov na vládu vo svojej vlastnej krajine, Slovenskej republike, alebo sa táto definitívne roztopí v riadenej globalizačnej krútňave. A tiež o to, či sa podarí zachrániť slobodu pre kresťanov. Proti Slovákom a proti kresťanom sa dnes vedie už nie skrytá, ale otvorená vojna. Bude sa hrať o všetko. Záleží len na nás, na ktorú stranu sa pridáme, ako sa zachováme. A podľa nášho rozhodnutia budeme raz aj súdení. Nielen našimi deťmi a vnúčatami, ale aj tým Najvyšším sudcom…“ obracia sa Martin Lacko k slovenskému národu pred parlamentnými voľbami 2020.

Ivan Lehotský