Súdny proces

V utorok 19. júna 2018 pokračoval spor Martina Lacka s Ústavom pamäti národa (ÚPN) na Okresnom súde Bratislava III. Ako vyplýva z pojednávania, zápletkou, od ktorej sa začalo odvíjať jeho vyhodenie, bola jeho štúdia „Americké bombardovanie Slovenskej republiky v rokoch 1944 – 1945 a jeho obete“. Táto vedecká práca mala vyčísliť počet obetí bombardovaní jednotlivých objektov na území vtedajšej SR od júna 1944 do marca 1945. Na súde odznelo, že tému mu schválil vtedajší šéf Sekcie vedeckého výskumu ÚPN Pavol Jakubčin. V zmysle tohto plánu bola riadne spracovaná, riadne odovzdaná, riadne posúdená, riadne schválená redakčnou radou a mala ísť do tlače v pripravovanom čísle časopisu ÚPN Pamäť národa.

Lenže spomínať obete amerického bombardovania, to niektorým režimistom, ideológom dnešného totalitného liberalizmu znie príliš protiamericky, čiže „konšpiračne a dezinformačne“. Za zverejnenie štúdie ako člen redakčnej rady – bez pripomienok – hlasoval aj samotný šéf ÚPN Ondrej Krajňák. Avšak, ako vypovedal spomenutý P. Jakubčin, už keď bola štúdia pripravená do tlače, Krajňák si ho zavolal a bez bližšieho zdôvodnenia mu povedal, že ju pokladá za „protiamerickú propagandu“. A deň pred tlačou časopisu ktosi z hotového, zalomeného čísla v pdf formáte celú štúdiu, vrátane fotografií, vyhodil.

Príchod ideológov do ÚPN

Na súde vypovedal aj šéfredaktor časopisu Pamäť národa Branislav Kinčok. Vypovedal, že Krajňák si ho zavolal a tlmočil mu svoju nespokojnosť so štúdiou. Keď odmietol robiť cenzúru a štúdiu vyhodiť, Krajňák ho z funkcie odvolal a spolu s ním v auguste 2015 vymenil aj šéfa Sekcie vedeckého výskumu. O týchto závažných zmenách písala aj liberálna tlač. Hríbov .týždeň v článku Andreja Bána ÚPN – tri písmená o neslobode z 2. 9. 2015 napísal: „V ÚPN dnes nastupujú na dva kľúčové posty noví ľudia.“ V článku boli naznačené aj ich zámery – odvrátiť ÚPN od vedeckého skúmania dejín 20. storočia a vrátiť ho na cestu národného a historického sebaobviňovania a sebabičovania. „Za niečo sa treba aj hanbiť a ospravedlňovať“, povedal o svojom videní slovenských dejín na tento účel novo dosadený šéf historickej sekcie ÚPN Patrik Dubovský.

Nový šéfredaktor časopisu Peter Juščák, mimochodom vzdelaním stavebný inžinier, ideologicky militantný slniečkár, sa mal zas vysloviť, že Američania sú naši osloboditelia a demokrati, a je neprípustné, aby sa takéto témy v ÚPN vôbec spracúvali. Bodku za zmenami dal sám Krajňák. Ako čítame na internetovej stránke ÚPN, 21. 10. 2015 prijal veľvyslanca štátu Izrael, ktorému „priblížil nápravu smerovania historického výskumu ústavu“

Politická inštitúcia?

Zo svedectiev zamestnancov ústavu, ktoré odzneli v utorok na súde vyplýva, že taká dusná atmosféra, ako panovala za Krajňáka od roku 2015, tam predtým nebývala. Ústav bol založený v roku 2002 za nebohého Jána Langoša v podstate ako politická inštitúcia. Keď na jeho čelo nastúpil historik Ivan Petranský, snažil sa mu dať vedecký punc a náplň. Petranský ústav chránil pred zásahmi rôznych vplyvových skupín, politikov, a čo je rovnako dôležité, aj pred tlakom a vyhrážkami agresívnych liberálnych médií. Keď však v roku 2013 skončil, s nástupom nového predsedu sa všetko zmenilo. Voči liberálnym médiám i vplyvovým skupinám začal byť ústretový, a to v otázkach tém výskumu i personálneho zloženia ÚPN.

Kampaň v denníku Sme

V denníku SME vyšiel 6. 6. 2016 článok (https://domov.sme.sk/c/20181619/robia-si-co-chcu-upn-tresta-ludaka-a-maticiara.html ), kde sa píše, že Lacko vraj dostal pracovné pokarhanie za to, že si neplní pracovné úlohy. Nebola to pravda. Médium, ktoré sa tvári, že je etalónom kvalitnej a etickej žurnalistiky, sa nenamáhalo dať krivo obvinenému Lackovi priestor na vyjadrenie, ten preto svoje stanovisko zverejnil na svojej webovej stránke. A túto jeho reakciu predseda Krajňák vyhodnotil ako svoju urážku. Na základe toho dal Lackovi oznámenie o okamžitom ukončení pracovného pomeru, teda tzv. hodinovú výpoveď, vrátane zákazu ďalšieho vstupu na pracovisko. Šéf odborovej organizácie NKOS pri ÚPN Stanislav Labjak to na utorkovom súde okomentoval ironicky: „Urazil jeho veličenstvo, jeho majestát…“

Doručovanie výpovede ako z detektívky

Situácia pri doručovaní výpovede bola podľa všetkého naozaj dramatická. Trojčlenné ženské komando z ÚPN ju najprv nieslo do domu Lackových rodičov. Ako to prebehlo, to opísala jeho matka v sťažnosti adresovanej Dozornej rade ÚPN. Keďže historika nezastihli doma, išli mu ju doručiť až do Starej Ľubovne, kde bol vtedy na služobnej ceste prednášať na seminári o SNP. Bolo to vraj prenasledovanie ako z filmu – z nejakého dôvodu nechceli čakať do nasledujúceho týždňa, kým príde na pracovisko, preto najprv chceli naháňať vlak, v ktorom Lacko sedel. Volali mu, kde sa vlak nachádza, že by ho autom ešte dobehli. To sa im však nepodarilo, preto tri zamestnankyne zo sekretariátu dostali služobnú cestu na dva dni aj s ubytovaním (!) a išli mu papier doručiť z Bratislavy na konferenciu do 400 km vzdialeného mesta…

Tlak na čo najrýchlejšie doručenie výpovede musel byť enormný. Možno uvažovať o tom, či sa O. Krajňák niekomu nezaviazal zbaviť sa nepohodlného človeka do konca augusta 2016? Alebo takýto hraničný termín od niekoho dostal on?

Záver

Krátko potom, ako ho vyhodili z ÚPN, Lacko umiestnil na svoju stránku martinlacko.sk dokumenty o tom, ako jeho vyhodenie z ÚPN prebehlo, vrátane textu výpovede. Svoje stanovisko k tomu, čo sa stalo, poslal do Národnej rady parlamentnému výboru pre ľudské práva, pod ktorý ÚPN spadá, a tiež na vedomie Správnej a Dozornej rade ÚPN.  Zároveň v septembri podal na súd žalobu ohľadne neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ten súd trvá doteraz. Možno sa na ňom dozvieme aj ďalšie zaujímavé informácie zo zákulisia ÚPN…

Ivan Lehotský