Historické bankovky vysvetľujú, prečo investovať do zlata a neveriť peniazom

Moskva 24. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Michael Probst, Sputnik-Vladimír Franta)

Ak sa pozriete na históriu podielových fondov, málokedy vás štatistika pustí do hlbšej minulosti. Ich výkonnosť býva menej preukázaná. Zažili sme aj krachy burzy. Štatistika* tiež hovorí, že dvom tretinám strednodobých investorov nevychádzajú stratégie. Našťastie je tu niekoľko tisíc rokov osvedčený produkt, na ktorého úžitkové vlastnosti odkazujú staré bankovky

Táto nemecká bankovka vydaná pár rokov po tom, čo Nemecko prehralo I. svetovú vojnu, nebola krytá zlatom. V tej dobe peniaze iných štátov zlatom kryté ešte boli. Okrem toho štáty víťaznej Dohody uvalili na Nemecko spočiatku také reparačné požiadavky, že Ríšska banka prišla o zvyšky zlata. Vlastný štátny dlh Nemecka bol takisto obrovský. Výsledok na seba nenechal dlho čakať, z peňazí sa stali “papieriky” v pravom slova zmysle. Došlo k neuveriteľnej inflácii. Kto mal predtým peňazí dosť, bol zrazu chudák, ak nevlastnil zlato alebo výrobné prostriedky. Určitú výhodu mali tí, ktorí si stihli vziať pôžičky, pretože ich dokázali rýchlo splácať už v devalvovaných peniazoch. Nemecká stredná trieda však bola najviac bitá, najviac nespokojná. Odtiaľto pramení dôvod, prečo o pár rokov neskôr nadobudol značnú popularitu istý známy “maliar izieb”, Adolf Hitler.

Aj napriek tomu, že bankovka na obrázku 1 nemá prakticky žiadnu reálnu hodnotu, stálo na nej: “Wer Banknoten nachmacht oder verfälscht, oder nachgemachte oder verfälschte sich verschafft und in Verkehr bringt, wird mit Freiheitsstrafe nicht unter zwei Jahren bestraft…

[…] Vom 1.Februar 1924 ab kann diese Banknote aufgerufen und unter Umtausch gegen andere gesetzliche Zahlungsmittel eingezogen werden”

Z textu na bankovke zhruba čítame, že ten, kto by chcel sfalšovať bankovky alebo také získať, alebo ich púšťať do obehu, potrestá sa odňatím slobody na dobu od dvoch rokov. Tiež sa na bankovke uvádza, že táto môže byť od 1. februára 1924 nahradená inými bankovkami, čo sa stalo. Z vyššie povedaného vyplýva, že bankovky, na rozdiel od zlata, zastarávajú, vynímajú sa z obehu, stávajú sa z nich “papieriky”, majúce cenu materiálu (papiera). Nie je vylúčené, že po určitej dobe historickú bankovku vykúpi zberateľ. Pokiaľ nebude dopyt medzi zberateľmi, tak smola. Zlato sa nakupuje a predáva od nepamäti. 5 miliárd mariek (historickú bankovku) možno v Česku teraz kúpiť napr. za 100 Kč, viď filatelie-stosek.cz

US dolár sa zatiaľ drží, ako dlho?

Penize.cz uvádzajú, že “v októbri 1923 musel kvalifikovaný robotník pracovať celých 9 hodín, aby si mohol kúpiť libru margarínu. Liter mlieka stál 5,4 milióna mariek, listová známka celé 2 milióny. Inflácia nadobúdala bizarnú formu. 1 americký dolár vtedy stál 25 260 208 000 (25 miliárd 260 miliónov 208 tisíc) mariek “. Bochník chleba v októbri roku 1923 stál 670 miliónov ríšskych mariek (alphahistory.com), tucet vajec bolo k dostaniu za 4 miliardy mariek… Najvyšší nominál, ktorý Ríšska banka vydala, sa rovnal 100 triliónov mariek. pre zaujímavosť: ročný rozpočet USA pre fiškálny rok 2019 je niečo cez 4 trilióny amerických nepodložených ničím ale bezchybne validných dolárov. Doslova žijeme v “ríši snov”. Na jeseň roku 1923 bolo v Nemecku v obehu 400 biliónov triliónov ríšskych mariek. Je prakticky udivujúce, že v Nemecku tieto absolútne ničím nekryté peniaze dokázali vtedy tak rýchlo tlačiť. Na frak dostala stredná trieda Nemcov, ktorá pred vojnou vsadila na bežné investičné nástroje. Alphahistory.com sumarizuje, že 100 000 mariek pred vojnou bol v Nemecku slušný kapitál, ktorý po I. svetovej vojne v roku 1923 sotva stačil na šálku kávy!

Podstatné je, že táto bankovka ČSSR bola krytá čiastočne zlatom. V šesťdesiatych rokoch bol 1 americký dolár zhruba za 6 našich korún československých (historie.cnb.cz).

Roku 1959 bolo treba na 100 korún pracovať 28 hodín (ekonomika.idnes.cz). Roku 1969 už to ale bolo “len” 13,5 hodiny.

Roku 1965 sa v ČSSR za stovku dalo kúpiť cca 6 litrov bieleho vína alebo 38 kíl chleba. Roku 1973 sa v ČSSR za stovku dalo kúpiť 47 litrov benzínu “NORMÁL”. V súčasnej dobe sa hovorí, že socializmus nebol tak lacný, lebo boli nízke platy. Dnes je priemerný plat oveľa vyšší (2018), ale otázkou je, koľko percent populácie na priemerný plat vôbec dosiahne. V každom prípade sa v národe dodnes ozýva, že spoločne s mincou 1 Sk bola stovka z roku 1961 asi najkrajším naším platidlom vôbec. Táto bankovka má dnes zberateľskú hodnotu, ale v obchode sa ňou platiť nedá. Aj z tejto zelenej krásy sa stal “papierik”, ako šiel čas.

Bankovka USA z roku 1977 je stále platná, ak sa vám však neošúcha v plechovke, a tým pádom vám ju nikde mimo Spojené štáty nevezmú. Ak by ste s nižšie predloženou bankovkou chceli v Amerike zaplatiť, asi by sa rovnako ošívali. Bankovka na obr. 4 je silne zničená. Vzor z prednej strany sa prepasíroval na zadnú stranu tejto konkrétnej stodolárovky

Avšak chceme upozorniť na inú skutočnosť – v roku 1977 už neboli americké doláre kryty zlatom vôbec. Namiesto vetičky o zlatom zaistení čítame na doláre oznámenie: “IN GOD WE TRUST”. Teda – “V BOHA VERÍME”; poťažmo veríme US doláru (peniaze od Boha). USA si osobovali právo tlačiť doláre bez obmedzenia. Ide o doláre preukázateľne nekryté. Kým to všetko Spojeným štátom svet bude “žrať”, Američania budú žiť ako v bavlnke. Akonáhle bublina “viery” v dolár raz a navždy spľasne, bude na tom dobre všade vo svete jedine ten, kto vlastní dostatočne zlata. Z dolára, ako už sme niekoľkokrát povedali, sa potom stane to, čím je – obyčajný “papierik”.

100 dolárov USA na obr. 4 vydali roku 1977. Podľa in2013dollars.com predstavovala v období 1977-2017 v USA priemerná ročná inflácia 3,56%. Ceny v dolároch sú dnes o 304,49% vyššie. Ak ste si v Amerike kúpili niečo za sto dolárov v roku 1977, dnes by ste na to potrebovali 404,49 dolárov. Businessinsider.com ponúka zaujímavé porovnanie, koľko tovaru bolo možné dostať za 100 dolárov roku 1920 a koľko v roku 2016. Keby si stodolárovka udržala kúpnu silu, akú mala v roku 1920, dalo by sa za ňou v roku 2016 kúpiť 511 galónov benzínu (cca 1 934 litrov). V skutočnosti si v roku 2016 za sto dolárov bolo možno dopriať 20 obložených chlebov. Za rovnakú sumu išlo o rok neskôr (2017) natankovať 35 galónov benzínu (cca 132 litrov). Bankovka na obrázku ale neplatí, pretože sa ošúchaním znehodnotila. Stal sa z nej “papierik”. Museli by ste platiť nejakou inou stodolárovkou.

V roku 1909 bola v cárskom Rusku vydaná desaťirubľovka. Zrušili ju až boľševici po VOSR – Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii roku 1917. Čo je na tejto bankovke veľmi zaujímavé? Doslova sa na nej píše, za koľko čistého zlata bola v banke bez obmedzenia zameniteľná: “Государственный банк разменивает кредитные билеты на золотую монету без ограничения суммы (1 руб. = 1/15 империала, содержит 17,424 долей чистого золота)”. Nápis na bankovke je však písaný starým pravopisom, pre vás sme užili prepis podľa zásad súčasnej ruskej gramatiky. Slovenský preklad by znel: “Štátna banka vymieňa kreditne lístky za zlatú mincu bez obmedzenia (1 rubeľ = 1/15 Imperial, obsahuje 17,424 dielov čistého zlata).”

Pátrali sme na internete v článkoch a komentároch a zistili sme, že vtedajší 1 rubeľ bol vymeniteľný za 0,774 g zlata. 10 (zlatých) rubľov z roku 1909 predstavovalo 7,74 g čistého zlata: “по указу от 11 декабря 1898 г. – чеканились10-рублёвые монеты с содержанием 7,74 г чистого золота. “(Wikipédia, heslo:” Империал, монета “). V časoch o niečo predchádzajúcich obsahovali zlaté desaťirubľovky viac zlata. My budeme uvažovať “červonce” po roku 1898 (pozri vyššie).

Keďže vtedy sa nedalo u zlata dosiahnuť rýdzosť 999,9, dobová desaťrubľovka v zlate predstavovala v skutočnosti 8,6 g zlata. Tzv. zlatý desaťrubeľ – “červonec” by mal súčasnú hodnotu 400 amerických dolárov, teda približne 26 247 súčasných rubľov. Podľa kupluzoloto.ru sa tieto ruské zlaté mince v súčasnosti predávajú zhruba za hodnotu zlata, ktorú obsahujú. V obehu ich boli totiž milióny! O ďalšej pridanej hodnote teda nie je reč.

Prečo teda investovať do zlata?

Malá úvaha: Ak by ste napríklad v ČR chceli platiť zlatou päťdesiatkorunou, zlatá minca bude mať hodnotu v korunách, ktorá je na nej vyrazená; obchodník ju od vás prijme ako normálnych (nezlatých) päťdesiat korún. (Iná vec, keby ste ju chceli primárne udať ako predmet zo zlata!) Ak legenda na papierovej desaťirubľovke z roku 1909 neklame, a táto bola zmeniteľná za zlato (zlatú mincu) – “desať rubľov ako desať rubľov” (pozri nápis na papierovej desaťrubľovke o konvertibilite) -, potom vysvetlenie, prečo investovať do zlata, je naporúdzi.

Keby ste dnes vytiahli z trezoru desaťirubľovku z roku 1909, mohli by ste ju predať zberateľom. Nič moc od toho nečakajte. Ak sa pozorne pozriete na obr. 5, všimnite si, čo je ceruzkou pripísané v pravom dolnom rohu. Stojí tam číslovka 15 (Kč, pozn.). Dotyčná desaťirubľovka bola v roku 1998 k dostaniu v Česku za 15 Kč. Keby ste však vytiahli z trezoru zlato zhotovené v roku 1909 v Rusku za desaťirubľovku, mohli by ste za v čase zhodnotené zlato inkasovať ako v Rusku, tak Česku, tak USA sumu mnohonásobne vyššiu. Na území Ruskej federácie by ste mohli za toto zlato získať aspoň 26 000 rubľov (cca 400 dolárov). Vidíme, že zlato sa od roku 1909 zhodnotilo 2 600-krát.

Zlato je večné

Zlato je teda komodita, ktorá nikdy nepodľahla úplnému znehodnoteniu, ba práve naopak. Zlato uchováva hodnotu peňazí, ak by sme na ňom v krátkom časovom horizonte zarobili málo, alebo nič, už len uchovaná hodnota peňazí je v dnešných časoch záležitosť mimoriadna. Spočítajte si, koľko vás stojí udržiavanie napr. účtov v banke, ako sa na stave vkladu podpisuje inflácia, poplatky, negatívne úroky… Spomeňte si, že z peňazí (akcií) sa môžu ľahko stať “papieriky”, zatiaľ čo zlato je skrátka zlato. Vedel to aj náš “feudál” Karol IV., cisár Ríše rímskej národa nemeckého a český kráľ, ktorého koruna bola nie z papierikov, ale z rýdzeho zlata.

Prajeme všetkým investorom nervy z ocele, železné zdravie a ZLATÉ SRDCE. Jedno príslovie hovorí, že sú (našťastie) niektoré veci, ktoré nemožno kúpiť za žiadne peniaze.

POZNÁMKA: Uvádzané čísla v tomto článku sa môžu v rôznych zdrojoch líšiť, ovplyvňujúcich faktorov je celý rad. Veríme však, že základný princíp bol predtým vyjasnený celkom jasne.

Zdroj:

*von Petersdorff Winand, Bernau Patrick: Chyby, které nás stojí peníze aneb jak si uchránit peněženku. Praha 2013.