Helena Mezenská pred voľbami: Stále viac sa utvrdzujem v tom, že najvýpovednejším a najlepším dôkazom služby politika je konkrétna pomoc ľuďom

Bratislava 23. februára 2016 (HSP/Foto:Facebook Heleny Mezenskej)

Parlamentné voľby už klopú na dvere. Prinášame názory a postoje mnohých politikov. O tom, čo bude hlavnou náplňou práce po voľbách sme sa porozprávali s jednou z momentálne najpopulárnejších političiek na Slovensku – s Helenou Mezenskou

Aké úlohy budete riešiť ako prvé, keď sa znovu po voľbách ocitnete v parlamente?  

Dnes sa dá ťažko odhadnúť kto bude vo vláde. Bez ohľadu na to, či  hnutie bude vo vláde, alebo znova v opozícii, ja budem naďalej usilovať o zjednodušovanie a zlepšovanie života ľudí. V tomto ohľade sú na Slovensku pred nami veľké výzvy.

S rovnakým zámerom som do politiky vstúpila od samého začiatku od roku 2002, už ako mestská poslankyňa. Považujem sa skôr za politika praktika ako teoretika a preto najväčší dôraz kladiem na odskúšanie životaschopnosti a aplikácie právnych noriem v praxi. Stále viac sa utvrdzujem v tom, že najvýpovednejším a najlepším dôkazom služby politika je konkrétna pomoc ľuďom. Je to kontrolka pre mnohých, ktorí by sa mohli  v prázdnych rečiach a veľkolepo znejúcich frázach zamotať. Občania sa už toho napočúvali, vedia si mnohé s realitou porovnať  a myslím si, že sme došli do štádia, keď rozhodovať budú skutky.

V čom spočíva hlavná úloha poslanca Národnej rady SR? Čo predsa považujete za to najdôležitejšie?

Potrebu konkrétnej pomoci ľudia pociťujú v rôznych oblastiach – v sociálnej, finančnej, právnej, pracovnej i zdravotníckej… To sú hlavné úlohy. Ja osobne sa dlhodobejšie špecializujem na ochranu spotrebiteľov a občanov brániacich sa pred nekalým konaním predajcov, poskytovateľov služieb a úradov. Mnohé zneužívajú svoju „nadvládu“ a konajú v neprospech slabšej strany poškodzujúc jej práva. Ide najmä o zraniteľné skupiny občanov, dôchodcov, ľudí s nízkymi príjmami, slabým sociálno ekonomickým zázemím, nízkym vzdelaním, prípadne ľudí s iným druhom znevýhodnenia. Zákony a inštitúcie im neposkytujú dostatočnú ochranu a sami ju ťažko hľadajú. Rovnaký prístup k právam a spravodlivosti je otázny, mnohí totiž nemajú na súdy a drahých právnikov.

Všeobecne sú neznalosť, nevedomosť, sociálna tieseň, i iné indispozície ľudí často zneužívané a to nepovažujem za správne a humánne. Ľudskosť, dobré mravy a čestnosť sa ocitli na ústupe a bez ich návratu  – ťaženiu zo zlyhania a znevýhodnenia mnohých nemožno zabrániť. Nepostačuje len intenzívnejšia právna ochrana a kontrola, nové prijaté zákony, „žijúce len na papieri“. Za účinný prostriedok a pridanú hodnotu považujem zvyšovanie všeobecnej informovanosti, osvety, a uvedomenia širokej verejnosti. V obsahu masovokomunikačných prostriedkov z tohto uhla pohľadu je vidieť mnohé rezervy.

Sú, povedzme, najhorúcejšie body – konkrétne práve pre Slovensko. Čo nás trápi a čo treba čo najskôr zmeniť, zlepšiť? 

Za aktuálne výzvy dnešnej doby považujem plošný nárast pracujúcej chudoby, pretrvávajúcu zadĺženosť  jednotlivcov a rodín, počet exekúcií, bezdomovectvo, priepastné príjmové rozdiely, nízku vymožiteľnosť práv, rozpad rodín. Predtým si nemožno donekonečna prikrývať oči.  Celkový obraz demotivácie a znechucujúcej klímy dotvára i  vysoká odvodová a administratívna zaťaž drobných a malých podnikateľov. Ľudia sú unavení, vystresovaní, nemajú čas na blízkych a ani svoje záľuby. Väčšina nemá možnosť si život vychutnať.

Prebyrokratizovanosť postupov, plytvanie verejnými prostriedkami, nedostupné eurofondy, korupcia, nekoncepčnosť a nesystémovosť vo všetkých oblastiach nás v rovine rečí a sľubov roky trápia avšak niet tej „sily“ ako toto napraviť. Po štyroch rokoch v parlamente si dovolím tvrdiť, že najväčšou prekážkou je ľudská nevôľa a nedostatok empatie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, ak znova budem v parlamente, budem pokračovať v snahe o zrušenie úžery, zvýšenie vymožiteľnosti práva, podporu samozamestnania, vlastnej produkcie potravín a presadzovania politiky sebestačnosti. Budem naďalej dbať i o ochranu spotrebiteľov v rôznorodých segmentoch – zabezpečujúcich základné životné potreby – energetika, financie, potraviny, služby, tovary.

Z roviny demokratických práv a slobôd budem podporovať posilnenie inštitútu referenda a zmenu volebného systému v prospech nezávislých kandidátov. V sociálno ekonomickej sfére – to bude odbúravanie priepastných rozdielov v príjmoch obyvateľov, ktoré vytvárajú spoločenské napätie.

Poslanec predsa nepracuje jeden deň či mesiac. Na realizáciu niektorých plánov a úloh má 4 roky. Aké otázky budú tie najdôležitejšie v priebehu 4 rokov nového volebného obdobia?

Sociálnoekonomické, bezpečnostné a hodnotové otázky. V sociálnoekonomickej oblasti je potrebné pripraviť program odĺženia občanov, zvýšiť hranicu minimálnej mzdy, odstraňovať priepastné rozdiely v príjmoch rôznych skupín obyvateľov. Zo štatistík vyplynulo, že každý druhý občan je v dlhu a každý piaty v exekúcii. Príjmy mnohých pracujúcich ľudí nestačia pokrývať základné náklady. V dôsledku toho sa mnohí ľudia zadĺžili a padli do dlhovej špirály, z ktorej žiaľ nevedia sami vyviaznuť.

Skutočný bič ľudstva a bohužiaľ aj na Slovensku je to mimoriadne bolestivý problém – nezamestnanosť. Čo s tým? Ako zamestnať ľudí, ako znížiť úroveň nezamestnanosti? Máte na to nejaké recepty, konkrétne návrhy a opatrenia?

V záujme zvýšenia zamestnanosti veľký priestor vidím v podpore samozamestnania, v znížení odvodového zaťaženia, reštrukturalizácii a zefektívnení verejnej správy, v šetrení vládnych výdavkov, v odstránení korupcie. Dnes ma už ťažko niekto presvedčí, že zdrojov na programy podpory zamestnanosti nieto. Je ich dosť, žiaľ mrhá sa nimi a nekontrolovane sa nimi obohacujú ľudia, ktorí sú pri moci. Za potrebné považujem optimalizáciu riadenia obcí a miest, všade je množstvo práce…mám na mysli neudržiavané lesy, parky, zanedbané sídliská a ihriská. Avšak na výkon týchto služieb je potrebné presunúť adekvátne prostriedky, naštartovať adresné rozvojové a revitalizačné programy. Tie možno financovať z prehodnotenia zbytočne predražených projektov a štátnych zákaziek.

Kde vziať peniaze navyše? Teda v súvislosti s problémami v ostatných mesiacoch, štrajkami a protestmi – kde vziať na zvýšenie platov učiteľom, zdravotníkom a pod.?

Zlepšením riadenia škôl a zdravotníckych zariadení , ich prepájaním na potreby praxe a širšie spoločenské využitie. Obzvlášť v zdravotníctve je potrebné sprehľadnenie finančných tokov a odbúranie zbytočných článkov.

Akým spôsobom pomôcť slovenskému priemyslu a pôdohospodárstvu, ktoré sú takmer na kolenách a bohužiaľ – s tým spojená aj úroveň nezamestnanosti .

V rozvoji pôdohospodárstva  veľký potenciál predstavuje podpora rodinných fariem a firiem, rozvoj vidieka a agroturistiky. Dosiaľ absentuje cielený program  zameraných rozvojových impulzov  a investícii na posilnenie vidieka. Ak aj boli spustené nejaké programy, merateľnosť ich dopadov je otázna. Podpora poľnohospodárstva a vidieka si žiada ďaleko väčšiu pozornosť.

Čo sa týka priemyslu som za rozvoj špecializovaných odvetví ľahkého priemyslu, za podporu vývoja a výskumu obehového hospodárstva /s využitím druhotných surovín a bezodpadovej technológie/, podporu rozvoja vzdelanostnej ekonomiky s akcentom na nadviazanie a využitie už existujúcej výroby, tradície. Za rozhodujúce východiská považujem zmapovanie jednotlivých regiónov a diagnostikovanie ich komparatívnych výhod, určenie potenciálnych pólov rastu.

Akým spôsobom EÚ by mala riešiť a vyriešiť migračnú krízu? Máte konkrétne návrhy. Ako sa to dá zvládnuť – návratom ľudí do svojej domovskej krajiny alebo nech si pokojne u nás zostanú na „návšteve“? Ide predsa o ich inú mentalitu, spôsob života…

To, že do Európy prúdia milióny utečencov, nie je len vina členských štátov EÚ. Hlavný vinník sa drží v úzadí a profituje z toho, čo vyvolal.  Potvrdzuje sa, že migračná kríza má skôr bezpečnostný ako humanitárny rozmer. Prílevy imigrantov nepovažujem za prirodzené a racionálne procesy. Pri hromadných presunoch ľudí z „tretích krajín“ nemožno zanedbať kultúrne, mentálne, náboženské, klimatické, biologické rozdiely a iné hľadiská.

Ak by neexistovala snaha zmocňovať sa cudzích nerastných surovín a prírodných zdrojov podnecovaním vnútorných nepokojov zvonka, nevznikali by dôvody pre útek obyvateľov zo svojich domovov. Toto je príčina migračnej krízy, ktorej odstránením zanikne aj jej následok. Napokon útekom pôvodného obyvateľstva sa nič zásadné nevyrieši,  domovské krajiny bez neho iba upadnú a vyprahnú.

Ako by si Slovensko malo nájsť svoju najlepšiu cestu v medzinárodných vzťahoch: EÚ, Vyšehradská štvorka, Washington, Berlín, Paríž, Brusel, Londýn, Moskva, možno aj Peking či Kyjev – ako to všetko usporiadať?

Ja si prajem, aby Slovensko ako suverénny a slobodný štát udržiavalo a rozvíjalo korektné a vzájomne prospešné vzťahy so všetkými krajinami sveta. Istú nádej vidím v posilňovaní V4 a Európskych bezpečnostných štruktúr.

A v závere – trochu „lyriky“: čo vlastne pre vás znamená poslanecká práca?

Prináša mi to najväčšiu radosť a skutočné naplnenie. Myslím si, že to sa týka každého. Každý potrebuje cítiť vlastnú užitočnosť pre celú spoločnosť. Zabudlo sa na to, a považujem za potrebné k tomuto poznaniu ľudí, politikov, členov vlády, úradníkov znova viesť. Je paradoxné, že práve tam, kde má byť toto uvedomenie najviac obsiahnuté, cítiť práve naopak najväčší deficit.

Zhováral sa Eugen Rusnák