Kukan ocenil schopnosť Čechov presadiť inštaláciu. Slováci sa ani nedohodli, koho by si bolo treba uctiť a Dubček tak vyšiel naprázdno
Slovenský europoslanec Eduard Kukan ocenil, že českí politici a europoslanci presadili myšlienku inštalovať na budove Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli neónové srdce na pamiatku bývalého českého prezidenta Václava Havla, ktorého prvé výročie smrti si v týchto dňoch pripomína celý svet.
Havlovo neónové srdce, ktoré prvýkrát zasvietilo nad Prahou v roku 2002, od dnešného večera až do konca januára 2013 bude zdobiť vstup do hlavnej budovy Európskeho parlamentu.
Záštitu nad touto akciou prevzal podpredseda EP Oldřich Vlasák.
“Je to veľmi dôstojné pripomenutie si Václava Havla, pretože je to osobnosť, ktorá mala celosvetový a celoeurópsky dosah,” povedal Kukan v rozhovore pre TASR počas slávnostného rozsvietenia neónového srdca českého výtvarníka Jiřího Davida.
Kukan prezradil, že v súvislosti s touto výstavou počul aj mnohé kuvičie hlasy o tom, že je to nenáležitá akcia, ako však dodal, takéto názory absolútne odmieta, lebo podľa neho Havel je ešte stále pojem v politickom svete.
“Jeho posledné vystúpenie v Európskom parlamente bolo prijaté s veľkým záujmom. Takže ja som veľmi rád prišiel na túto udalosť, lebo je to pekné a dôstojné spomenutie si na človeka, ktorý sa zaslúžil o modernú Európu,” povedal slovenský europoslanec.
Podpredseda EP Oldřich Vlasák dnes pripomenul, že neónové srdce na pamiatku Havla raz z budovy europarlamentu zmizne, ale jedna z budov parlamentného komplexu v Bruseli ponesie meno bývalého československého a českého prezidenta, keďže každý členský štát môže po niektorom zo svojich velikánov politiky pomenovať časť Európskeho parlamentu.
Slovenskí europoslanci pred niekoľkými rokmi navrhovali pomenovať jedno z krídiel budov EP po Alexandrovi Dubčekovi. Kukan pre TASR uviedol, že momentálne je to nepresaditeľná myšlienka. Dôvodom mala byť údajne nezhoda slovenských politických strán na osobe a politickom význame Alexandra Dubčeka.