Havel pred smrťou pochyboval o tom, či bolo správne prinavrátiť demokraciu, zverejnil jeho bývalý spolupracovník

Praha 10. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

“Stálo vôbec za to, prinavracať demokraciu?” Tieto slová vraj dva roky pred smrťou povedal český líder nežnej revolúcie Václav Havel. O Havlovi to pre web Novinky.cz uviedol Jan Šolc, jeho bývalý spolupracovník a taktiež hovorca Občianskeho fóra a poslanec Federálneho zhromaždenia

Bývalý politik, ktorý nedávno oslávil 80-ročné jubileum aj pri tejto príležitosti vydal knihu “Žít v Liberci,” v ktorej hovorí o rôznych obdobiach českej histórie, pričom podrobne opísal aj Václava Havla, s ktorým spolupracoval.

“Dva roky pred jeho smrťou som od neho počul povzdych, či to vôbec stálo za to, prinavrátiť demokraciu. Bol ubitý, otrávený, unavený. Nikto nevie, čo to je, byť prezidentom po 42 rokoch neslobody, ” uviedol Šolc.

V rozhovore tiež priznal, že sa nedávno zúčastnil demonštrácii za odvolanie Andreja Babiša z postu premiéra ČR. Dodáva, že vždy bojoval za demokraciu už od doby, keď mal 13 rokov a jeho otca komunisti odsúdili na trinásť rokov za vlastizradu.

Ako sa stal Havel prezidentom

Jiří Suk vo svojom komentári ozrejmil, že o novom československom prezidentovi sa po Nežnej revolúcii rozhodovalo medzi Alexandrom Dubčekom a Václavom Havlom.

Obaja boli populárne symboly boja proti totalitnému režimu. Kým Dubčeka podporovala väčšina verejnosti, Havel sa mohol oprieť politicky o Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu a to rozhodlo, tvrdí Suk.

“Okrem toho však hral úlohu aj princíp parity. Bolo to nepísané, no dodržiavané pravidlo. Keď sa stal federálnym premiérom komunista a Slovák Marián Čalfa, tak sa predpokladalo, že prezidentom bude Čech a nestraník,” dodal Suk (viac v článku).

Samotný Havel však často podľa slov Jaroslava Pašku kritizoval slovenskú politiku. Podľa Pašku bol Havel populárny v Čechách, ale na Slovensku nie. „Václav Havel tu mal priateľov, ale nebol príliš obľúbený. Možno kvôli konverzii zbrojného priemyslu, kde prišlo veľa Slovákov o zamestnanie,“ uviedol.

Medzi ďalšiu záujímavosť týkajúcu sa Havla patrí skutočnosť, že pri príležitosti stého výročia vzniku Československa bola na prestížnej Kolumbijskej univerzite v New Yorku odhalená busta niekdajšieho československého a českého prezidenta Václava Havla (viac v článku). Ceremoniálu sa okrem iného zúčastnila aj bývalá americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová.

Nezdá sa vám niečo na tejto suchej oficiálnej správe? Áno, pri príležitosti stého výročia vzniku Československa bola odhalená busta Václava Havla. Nie Tomáša Garrigua Masaryka, ale prezidenta, ktorý sa zaslúžil o rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vyzeralo by to ako nechcená kuriozita a neznalosť československých dejín, lenže to je trend. Trend na zmenu dejín, v prospech politikov, ktorí do nich z ideologického hľadiska momentálne lepšie pasujú.