Bratislava 17. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Komunisti sa chceli radšej vzdať svojho práva voliť prezidenta, ako zvoliť Havla
O novom československom prezidentovi po Nežnej revolúcii sa rozhodovalo medzi Alexandrom Dubčekom a Václavom Havlom. Obaja boli populárne symboly boja proti totalitnému režimu. Kým Dubčeka podporovala väčšina verejnosti, Havel sa mohol oprieť politicky o Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu a to rozhodlo. Povedal pre TASR český historik Jiří Suk.
“Okrem toho však hral úlohu aj princíp parity. Bolo to nepísané, no dodržiavané pravidlo. Keď sa stal federálnym premiérom komunista a Slovák Marián Čalfa, tak sa predpokladalo, že prezidentom bude Čech a nestraník,” dodal Suk.
Havlovo zvolenie však nebolo jednoduché. Vo Federálnom zhromaždení mali absolútnu väčšinu komunistickí poslanci, ktorí ho zvoliť nechceli. Chceli sa vzdať voľby hlavy štátu a prišli s iniciatívou, aby bola priama voľba prezidenta, kde by rozhodli občania Československa. “OF s tým nesúhlasilo, pretože sa obávalo, že v priamej voľbe by Havel nemusel uspieť. Musela by sa meniť legislatíva a tým by sa celý proces natiahol,” zdôraznil Suk.
V čase, keď si Havlovi politickí podporovatelia nevedeli rady, ponúkol pomoc premiér Čalfa. “Na parlament tak tlačila verejnosť i premiér, a tým ho spacifikovali, aby sa nevzdal voľby a aby prípadne nezvolil niekoho iného ako Havla,” povedal český historik.
Federálne zhromaždenie napokon Havla aklamáciou zvolilo 29. decembra 1989 za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR). Dubčeka zvolili deň predtým za predsedu Federálneho zhromaždenia po tom, ako sa po dohode s Havlom vzdal kandidatúry na post prezidenta federácie ČSSR.