Neprekáža im ani nominácia rôznych právnikov, ktorých kvality sú sporné. No ako je u opozičných strán už pravidlom, k odborným oblastiam sa vyjadrujú rôzni kaderníci, učiteľky v škôlke, či absolventi korešpondenčného kurzu, ktorí sa voličom predstavujú ako odborníci, no v skutočnosti nemajú v predmetnej oblasti žiadne znalosti.
Jednou z kandidátok, ktorá opozícii a tretiemu sektoru neprekáža, je aj predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová.
Podľa sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina nie je normálne, aby na čele akéhokoľvek súdu bol človek, ktorý vyvolá viaceré súdne konania vrátane disciplinárnych a v nich prehráva 14:0 s konkrétnym sudcom a nemusí to byť práve Harabin.
„Potom si treba postaviť otázku, že niekto z tých dvoch neovláda právo. A ten, čo neovláda právo, je na čele Najvyššieho súdu. Aká môže byť potom dôveryhodnosť súdnictva? Môžu zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva konferencie organizované pani Švecovou? Pani Švecová tiež prehrala súdny spor s knihovníčkou. Postupovala nezákonne proti podriadenej, ktorú vyhodila z práce nezákonným spôsobom a následne s ňou prehrala súdny spor. A dekan právnickej fakulty ju navrhne na sudcu Ústavného súdu! Tu by mala zasadať rada bezpečnosti štátu.“
Nominácie politikov ako Fico, Procházka, Pfundtner, či Kresák sú podľa Harabina vizitkou ich navrhovateľov. „Nemožno na jednej strane tvrdiť, že Ústavný súd má byť objektívny, spravodlivý a apolitický, a potom navrhnúť na post sudcu politika. Ako pán Bugár, ktorý chce apoliticky súd, a potom obhajuje kandidatúru Radoslava Procházku, ktorý podľa Bugára ako politik síce zlyhal, ale ako sudca by mohol byť dobrý. No povedzte mi, ako môže byť politik, ktorý zlyhal, dobrým sudcom?“
Harabin sa ku kreovaniu ústavného súdu vyjadril už minulý rok, keď povedal, že politickým stranám, nejde o apolitický, odborný a nezávislý Ústavný súd SR. Aj koalícii aj opozícii ide len o to, aby dostali svojich politických nominantov na ústavný súd a aby im tí zvolení sudcovia potom v budúcnosti garantovali trestnoprávnu imunitu.
„Keby išlo politikom o nezávislý súd, tak by zaviedli, že ústavný súd musí byť z dvoch tretín povinne obsadený sudcami Najvyššieho súdu SR, prokurátormi Generálnej prokuratúry SR, advokátmi alebo notármi, ktorí dosiahli minimálne 50 rokov. Z jednej tretiny by to boli potom profesori práva, ale nie 30-roční ale najmenej 50 až 60-roční,” podotkol Harabin.
Podľa Harabina politici najprv kupčili v parlamente a potom, keď ich navolili na ústavný súd, tak kupčili tam a deštruovali právny systém na Slovensku, pretože v jednej a tej istej skutkovej právnej veci rozhodli raz tak a na druhý deň úplne opačne, bez odôvodnenia, prečo došlo k diametrálnej zmene. „Jednoducho len preto, lebo vznikla politická, respektíve osobná korupčná potreba. A toto, čo predviedol Ústavný súd SR spoločne s tým, čo prijali poslanci Národnej rady SR v otázke zrušenia amnestií, je rozklad právneho štátu,” uzavrel Harabin