Môj profil 
Predplatné
Bratislava 14. júna (TASR) – Zníženie počtu poslaneckých mandátov v Európskom parlamente (EP) nie je pre Litvu dobrou správou, avšak nemá na výber. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite takto reagovala na otázku TASR, či na júnovom summite EÚ odobrí návrh Európskej rady, ktorý hovorí o novom prerozdelení mandátov po vstupe Chorvátska do EÚ.
"Je to na jednej strane škoda, berieme to však ako fakt," konštatovala s tým, že berie do úvahy aj vzorec podľa ktorého sa vypočítavajú mandáty. A ten Litve veľmi nenahráva, keďže počet obyvateľov v krajine za uplynulých niekoľko rokov neustále klesá. Kreslá poslancov v EP sa medzi členské štáty spravidla rozdeľujú v pomere k počtu obyvateľov každej krajiny.
Novým usporiadaním EP sa budú zaoberať predsedovia vlád a hlavy členských štátov na summite EÚ z 27. a 28. júna. Ich rozhodnutie musí byť jednomyseľné.
Zmeny si vyžiadalo pristúpenie Chorvátska k EÚ a Lisabonská zmluva, ktorá stanovila maximálny počet europoslancov na 751.
Podľa návrhu, ktorí odsúhlasili europoslanci v stredu (12. 6.) stratí 12 členských štátov po budúcich voľbách do EP jeden poslanecký mandát. Ide o Belgicko, Bulharsko, Českú republiku, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Rakúsko a Rumunsko. Ďalšie tri kreslá uvoľní Nemecko, ktoré má teraz 99 poslancov, čiže o tri mandáty viac, ako je počet kresiel na členský štát stanovený Lisabonskou zmluvou.
Slovensko si naďalej zachová súčasný počet 13 kresiel v europarlamente.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
