Denník Le Monde dňa 13.6.2019 uverejnil článok s názvom Prudký pokles populácie v krajinách strednej a východnej Európy. “Na základe francúzskej štúdie Inštitútu národných demografických štúdií (INED) boli zaznamenané demografické zmeny v bývalých postkomunistických krajinách, ktoré sú dôsledkom politickej transformácie sprevádzanej zhoršujúcou sa hospodárskou a sociálnou situáciou,” informuje poslanec.

Za tri desaťročia klesla populácia v nových členských krajinách EÚ Bulharsku, Chorvátsku, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Českej republike, Rumunsku, Slovensku a Slovinsku zo 111 miliónov na 103 miliónov, čo predstavuje pokles o 7 percent.

“Vzhľadom na to, že krajiny Západu v tom istom čase zaznamenali celkový prírastok obyvateľstva o 13%, podiel u nových členov EÚ v súčasných dvadsiatich ôsmich členských štátoch Európskej únie, sa znížil o 20%.”

Výrazný pokles o 20% zaznamenali v Bulharsku, Lotyšsku a Litve. Ďalej v Estónsku a Rumunsku, kde zaznamenali pokles o 16%. Iba štáty ako Česká republika, Slovensko a Slovinsko zaznamenali nárast populácie o 2% – 4%. Štatistika neuvádza, či sa na tomto raste podieľajú štátotvorne národy alebo niektoré národnostné či etnické menšiny.

“Jedným z dôvodov zníženia prírastku obyvateľstva môže byť otvorenie hraníc, ktoré podnietilo migrovať menšiny z kultúrnych dôvodov, občania Slovenska migrovali do Českej republiky a Rusi a Ukrajinci opustili pobaltské krajiny,” píše Goga.

Hlavným faktorom, ktorý to všetko ovplyvnil bolo predovšetkým “zhoršenie ekonomickej situácie a postkomunistická transformácia jednotlivých krajín vrátane následného hľadania nových pracovných príležitostí, najmä v západnej Európe”.

Ako píše Goga “s postupným rozširovaním trhu práce Európskeho hospodárskeho priestoru od roku 2004 sa počet osôb, ktorí migrovali do štátov západnej Európy, takmer päťkrát znásobil a dosiahol približne 8,2 mil.” Ak teda rátame s repatriáciou tých, ktorí sa rozhodli vrátiť, predstavuje celkové množstvo migrujúcich v rámci EÚ 6,5 milióna ľudí.

Správa ďalej konštatuje, že najväčší podiel migrujúcich obyvateľov má Poľsko (2,5 milióna) a Rumunsko (3,1 milióna). Najčastejšími cieľovými krajinami sú  Taliansko, Španielsko a Írsko. Tieto krajiny priťahujú najmä pracujúcich v odbore stavebníctva a služieb v domácnosti.

“Podľa demografky Agnieszky Fihel z Inštitútu migrácie v Paríži boli doteraz cieľom najväčšieho záujmu migrantov krajiny Nemecko a Rakúsko.” Väčšina mladých migrujúci v rámci štátov západnej Európy je pritom oficiálne zaregistrovaná.

“Mladá populácia migruje za lepšou životnou úrovňou a skupina v rozmedzí od 20-34 rokov je v skutočnosti najviac naklonená migrácii do západnej Európy, čo má za následok výrazné zníženie počtu narodených detí na východe,” vysvetľuje poslanec.

Ako uvádza Goga do roku 1989 bola v SVE miera pôrodnosti relatívne vysoká v porovnaní so západnými štátmi, v priemere od 1,9 do 2,2 detí na ženu. Podľa autorov štúdie bola v Bulharsku v roku 1997 dosiahnutá „historicky najnižšia úroveň 1,1 dieťaťa na ženu, ako aj v Lotyšsku v roku 1998 a v ČR v roku 1999“. Pôrodnosť v jedenástich krajinách SVE klesla o viac ako tretinu.

“Emigrácia obyvateľstva nie je jediným dôvodom, ale aj prechod ekonomiky na trhové hospodárstvo a „zvyšujúce sa rozdiely v príjmoch, obmedzenie regulačných zásahov na trhu práce, reštrukturalizácia priemyslu a vysoká nezamestnanosť“ prispeli k poklesu pôrodnosti. Všetky tieto elementy oslabili sociálnu podporu smerovanú rodinám,” píše poslanec.

Demografka Fihel k štúdii Inštitútu národných demografických štúdií ďalej dopĺňa, že „v minulosti boli škôlky v SVE kompletne riadené veľkými koncernami, ktoré po bankrote zanikli. Pred nejakým časom sa opäť zahájila starostlivosť o deti, ale je súkromná a veľmi drahá.“  Úmrtnosť, ktorá bola kedysi v 60., 70. a 80. rokoch minulého storočia pomerne vysoká, má opačný trend a počet osôb dožívajúcich sa vyššieho veku sa začal predlžovať.

Medzi rokmi 1991 až 1996 bolo v priemere o 1,26 milióna úmrtí menej a v roku 2000 sa počet úmrtí znížil na 1,2 milióna, čo znamená, že je menej detí a viac seniorov. “Prirodzený pokles obyvateľstva predstavuje takmer 27% a 73% predstavujú migračné toky.”

V posledných troch desaťročiach je z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí polovica priemyselných miest v Rumunsku prázdna a Bulharsko je poznačené rozdelenými rodinami.

Podľa odborníkov z Inštitútu národných demografických štúdií (INED) sú obidva trendy – „silná emigrácia a pokles pôrodnosti vo svete jedinečným javom“.

“Tieto dva trendy sú politicky citlivé témy, o ktorých sa len zriedka diskutuje. Poľská vláda napríklad vo svojich oficiálnych štatistikách znižuje hodnoty migrácie a Lotyšsko a Litva propagujú na sociálnych sieťach aktívnu politiku návratov bývalých občanov. Zdá sa však, že to všetko je už príliš neskoro pre tých, ktorí založili rodinu v inej krajine,” skonštatoval na záver politik.