Washington 4. decembra 2022 (HSP/fff/Foto:TASR/AP-Ariana Cubillos)
Zdá sa, že Američania sú pripravovaní na zmenu zmýšľania. Zdá sa, že po mnohých rokoch, keď sa k Venezuele správali ako k nepriateľovi, súperovi, protivníkovi, konkurentovi a rivalovi, teraz americkí predstavitelia menia kurz a pripravujú pôdu na premenu Venezuely na priateľa, partnera a spojenca, píše Jacob G. Hornberger pre The Future of Freedom
George Orwell, zavolajte, prosím, do svojej kancelárie vo Venezuele. Teraz, keď sa od Američanov očakáva, že sa vzdajú hlbokého nepriateľstva voči Venezuele, ktoré im bolo dlho vštepované, je veľká pravdepodobnosť, že USA zmenia aj svoj postoj k Eastázii a Eurázii.
Hnacou silou tejto novej politiky je zrejme ropa. Bidenova administratíva dúfa, že si Madurov režim získa priazeň v nádeji, že nové dodávky ropy môžu znížiť ceny tejto komodity. Biden tak môže dosiahnuť, aby ľudia videli, že „bojuje proti inflácii“, bez toho, aby sa musel sústrediť na dlhodobú politiku monetárneho hýrenia Federálneho rezervného systému.
Samozrejme, Juan Guaidó sa tak ocitá na území nikoho. Je to ten Venezuelčan, o ktorom americkí predstavitelia už dlho tvrdia, že je skutočným prezidentom Venezuely, hoci nikdy nevyhral prezidentské voľby. Zrejme to odôvodňujú tým, že zamestnanci Bieleho domu spolu s vybranými členmi Pentagónu a CIA medzi sebou usporiadali voľby, v ktorých Guaidóa drvivou väčšinou zvolili za prezidenta Venezuely. Teraz sa však zdá, že ho výmenou za ropu zahodia ako horúci zemiak.
Očakávajte, že Bidenova administratíva zmierni niektoré brutálne sankcie USA, ktoré sú namierené proti venezuelskému ľudu, ktorý umiera a trpí. Ich cieľom bola zmena režimu, ale zjavne sa im nikdy nepodarilo odstaviť Madura ani jeho predchodcu Huga Cháveza od moci. Spolu s Madurovým socialistickým systémom sa im však podarilo spôsobiť venezuelskému ľudu smrť a utrpenie, o čom svedčí veľký počet venezuelských prisťahovalcov, ktorí prišli do Spojených štátov v nádeji, že si zachránia život.
Medzitým sa od Američanov očakáva, že budú pokračovať vo svojej dlhoročnej nenávisti voči režimu na Kube a že budú lojálne a verne pokračovať v podpore 60-ročného hospodárskeho embarga voči kubánskemu ľudu. To, že americkí predstavitelia menia smerovanie jedného socialistického režimu, neznamená, že menia smerovanie iného režimu. To, že nám teraz hovoria, aby sme prijali Eastasiu, neznamená, že by sme mali prijať aj Euráziu. Musíme sledovať médiá, aby sme zistili, ako sa máme cítiť voči cudzím režimom.
Táto smrteľná a deštruktívna nezmyselnosť je súčasťou americkej zahraničnej politiky intervencionizmu. Mala by sa okamžite skončiť.
V prvom rade, federálna vláda nemá v žiadnom prípade právo spôsobovať smrť a utrpenie nevinným ľuďom ako spôsob na dosiahnutie politického cieľa. Všetky sankcie a embargá by sa mali zrušiť a už nikdy by nemali byť voči nikomu uvalené.
Po druhé, vláda USA by sa mala vyvarovať zasahovania do vnútorných záležitostí Venezuely, Kuby, Ruska, Číny, Vietnamu, Severnej Kórey a všade inde.
Po tretie, vláda USA by mala okamžite ukončiť svoj program štátom podporovaných vrážd, mučenia a zadržiavania na neurčito. Tieto veci prenechajme komunistickým a totalitným režimom.
Po štvrté, už žiadne invázie, okupácie, prevraty, agresívne vojny, vyvolávanie kríz, NATO a iné spútané aliancie a nevyhlásené vojny.
Po piate, opustiť všetky zahraničné vojenské základne a priviesť všetky vojenské jednotky domov a prepustiť ich. Nie sú potrebné.
A nakoniec, vláda USA by mala ukončiť všetky obmedzenia slobody amerického ľudu – t. j. súkromného sektora – pri komunikácii s ľuďmi vo svete.
Ak by sme podnikli tieto kroky, boli by sme na dobrej ceste k obnoveniu slobody, mieru, prosperity a harmónie s ľuďmi vo svete. A už by sme sa nemuseli obracať na Washington, aby určil, či máme byť priateľmi Venezuely, Eastázie alebo kohokoľvek iného.
.JPG)
.jpg)
