Bratislava 20. augusta 2022 (HSP-Evgeniy Maloletka)

Prinášame vám článok ruských novín Vesti. Návšteva generálneho tajomníka OSN a tureckého prezidenta vo Ľvove zanechala zmiešané dojmy. Na jednej strane António Guterres požadoval od Ruska nemožné – “demilitarizáciu územia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne”. Na druhej strane je však úloha generálneho tajomníka OSN v súčasných udalostiach pre Rusko prinajmenšom výhodná

V dňoch 17. a 18. augusta sa vo Ľvove uskutočnil pozoruhodný trojstranný samit. Najprv do mesta priletel generálny tajomník OSN António Guterres a po ňom turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Tam sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, najprv samostatne a potom sedeli spolu 40 minút. Podľa oficiálnych vyhlásení strany prerokovali celý rad otázok, od mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom až po situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni.

Je zrejmé, že turecký prezident sa vo Ľvove zaoberal predovšetkým riešením svojich vlastných problémov. Konkrétne, posilnenie jeho ekonomickej prítomnosti na Ukrajine, obhajoba “dohody o obilí” (ktorá dramaticky zvýšila osobnú dôveryhodnosť Turecka a Erdogana) a presadenie sa ako sprostredkovateľ v potenciálnych mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. Čo je pre tureckého prezidenta na pozadí hospodárskych problémov a ťažkých parlamentných volieb v roku 2023 kľúčové – takéto sprostredkovanie by zvýšilo jeho dôveryhodnosť v očiach tureckého obyvateľstva.

“Ako viete, pred mesiacom sme my – OSN, Ukrajina, Rusko a Turecko – predviedli historický príklad spolupráce. Nielen Ukrajina, ale celý svet začal pociťovať pozitívne účinky Istanbulskej dohody, ktorá umožnila bezpečný vývoz obilia na svetové trhy cez Čierne more,” povedal Erdogan. – Počas dnešného stretnutia sme diskutovali o tom, ako by sa dnes mohol posilniť existujúci mechanizmus. Uvažovali sme o možnosti premeniť pozitívnu atmosféru Istanbulských dohôd na udržateľný mier.”

Turecké médiá túto iniciatívu podporili – Ankara uviedla, že Moskva údajne požiadala Erdogana o zorganizovanie stretnutia. Hovorí sa, že turecký prezident je už takmer oficiálnym sprostredkovateľom. V skutočnosti sme z Moskvy nedostali žiadne oficiálne potvrdenie v tejto veci. Predovšetkým preto, že Zelenskyj nerieši otázky vojny a mieru. A čo je najdôležitejšie, ukrajinský líder vedome odmieta takéto rokovania a kladie im neprijateľné podmienky.

“Aby sa mohli začať mierové rokovania, Rusko musí najprv opustiť okupované územia,” povedal ukrajinský prezident. “Akýkoľvek územný kompromis s Kremľom je vojna odložená do budúcnosti,” hovorí Alexej Danilov, tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany.

Pokiaľ ide o Guterresa, ten mal ako šéf OSN posilniť Erdoganovu vyjednávaciu pozíciu. Svojou prítomnosťou do istej miery posvätil návrhy tureckého prezidenta.

“Hneď po ruskej invázii na Ukrajinu som jasne vyhlásil, že globálna potravinová kríza sa nevyrieši bez riadneho globálneho prístupu k ukrajinským potravinám, ako aj k ruským potravinám a hnojivám,” povedal Guterres. Dodal, že doteraz bolo na trhy po celom svete dodaných viac ako 560 000 ton obilia a iných potravín, ktoré vyprodukovali ukrajinskí poľnohospodári. Zabudol však spomenúť, že leví podiel tohto tovaru smeroval nie do hladujúcich afrických krajín, ale do dobre živenej Európy.

Dôležité však je, že Gutteres tým potvrdil priamu zodpovednosť OSN (a svoju vlastnú) za dodržanie dohody o obilí. Koniec koncov, súčasťou dohody sú aj záväzky zrušiť obmedzenia na vývoz ruského obilia a hnojív.

Zdá sa, že to je maximum, čo je OSN v súčasnosti schopná urobiť. Odborníci a politici poukazujú na neschopnosť organizácie riešiť nielen globálne otázky vojny a mieru, ale dokonca ani formulovať čestné a principiálne stanovisko k zdanlivo jasným otázkam.

Napríklad k ruskej špeciálnej operácii na Ukrajine možno mať akýkoľvek postoj, ale k otázke ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne ukrajinskými vojskami by OSN (formálne sa zaoberajúca udržiavaním mieru vo svete) mala zaujať jednoznačné stanovisko: “Kyjev musí okamžite zastaviť ostreľovanie tohto územia”. Namiesto toho sa Guterres snaží kráčať medzi prúdmi a byrokratické body uprednostňuje pred potrebou zastaviť ukrajinský jadrový terorizmus.

Guterres teda na stretnutí so Zelenským akoby diskutoval o návšteve elektrárne misiou MAAE. “S generálnym tajomníkom sme sa dohodli na podmienkach možnej misie MAAE do Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá by tam išla legálne cez územie bez okupantov,” povedal Zelenskyj.

Ak sa však pozorne pozriete na mapu, uvidíte, že územia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne sú už dávno tieto územia obsadené Rusmi. Sú tam umiestnené ruské jednotky, cez ktorých pozície inšpektori MAAE podľa Zelenského nesmú prechádzať.

To znamená, že príbeh misie MAAE by mohol mať tri scenáre. Po prvé – Rusko sa stiahne z elektrárne a súvisiacich území. “Vojenské vybavenie a personál musia byť zo závodu stiahnuté. Je potrebné zabrániť ďalšiemu nasadeniu síl alebo vybavenia na mieste. Táto oblasť musí byť demilitarizovaná,” povedal Guterres. Ruské ministerstvo zahraničných vecí však už uviedlo, že žiadna “demilitarizácia” sa neplánuje.

Druhé riešenie spočíva v tom, že úradníci MAAE pôjdu do jadrovej elektrárne z ukrajinského územia loďou cez rieku Dneper. Potom by sa však stále nachádzali v závode, ktorý kontrolujú ruskí operátori a ruská armáda.

A napokon, tretí scenár je, že návšteva (ktorá sa nemôže uskutočniť cez “ukrajinské územie”, ani od nej nemožno upustiť bez hrozby straty tváre a výčitiek OSN, že sa nestará o jadrovú hrozbu) bude triviálne narušená. Po ďalšom ukrajinskom ostreľovaní misia povie, že Rusko nie je schopné zaistiť bezpečnosť zamestnancov MAAE, a preto ľutujú, ale elektráreň nie je možné navštíviť.

Očakávalo sa tiež, že Guterres ostro odsúdi útok ukrajinských ozbrojených síl na trestaneckú kolóniu v Olenivke, kde boli držaní ukrajinskí vojnoví zajatci. Generálny tajomník oznámil začatie misie na vyšetrenie útoku, ktorú povedie brazílsky generál Carlos dos Santos Cruz. “Tím musí byť schopný zhromažďovať a analyzovať potrebné informácie. Znamená to predovšetkým bezpečný, chránený a neobmedzený prístup k ľuďom, miestam a dôkazom bez akéhokoľvek zasahovania z akejkoľvek strany,” vysvetlil Guterres.

Jediný problém je, že ukrajinský útok sa uskutočnil už 29. júla, teda pred 20 dňami. A keďže termín začiatku misie je neistý (nehovoriac o trase, ktorou sa do Olenivky vydá), v čase, keď sa začne samotné vyšetrovanie, veľká časť hmotných dôkazov buď zmizne, alebo ich ruskí vyšetrovatelia zakonzervujú a OSN ich označí za “nedôveryhodné”. To umožní generálovi Dos Santosovi vydať záverečnú správu so zjednodušenou formuláciou v zmysle “niekto na niekoho vystrelil”.

Napokon, Guterres mal zaujať pevné a jednoznačné stanovisko k ostreľovaniu Donecka a ďalších území protipechotnými mínami Lepestok zo strany AFU. Guterres sa však v tom zmysle nevyjadril, čím dal tichý súhlas ukrajinskému režimu, aby pokračoval vo vojnových zločinoch. “Pokusy západných osobností prísť na Ukrajinu na upokojujúce misie sa stretli s teroristickými útokmi, ostreľovaním, obeťami a ničením. Vo Ľvove, kde sa pohybovali generálny tajomník OSN Guterres a Zelenskij, sa nestrieľalo. Rokovali tam o ‘mierových iniciatívach’,” rozhorčuje sa Rodion Mirošnyk, veľvyslanec LĽR v Rusku.

V skutočnosti neurobil ani nepovedal nič. Na druhej strane však nie je potrebné žiadať od OSN to, čo nemôže urobiť teraz – namiesto toho odborníci navrhujú využiť platformu organizácie a pána Guterresa osobne v záujme Ruska. Čo Moskva už robí.

Áno, Guterres prispel k odvozu ukrajinského obilia z Odesy – a to je dobre, pretože súčasne s odvozom ukrajinskej pšenice boli zrušené sankcie proti ruskému poľnohospodárskemu vývozu. Nehovoriac o tom, že vďaka tejto dohode Západ stratil argument “Rusko spôsobuje humanitárnu krízu vo svete”, ktorým USA a EÚ plánovali pritiahnuť africké a ázijské krajiny k protiruským sankciám.

Áno, Guterres (rovnako ako Erdogan) nie je schopný zorganizovať účinný diplomatický proces medzi Ruskom a Ukrajinou, ale OSN (na rozdiel od Turecka) zostáva globálnym rokovacím fórom, kde
môže Moskva viesť dialóg s tretími krajinami a presadzovať svoju agendu medzi všetkými svetovými mocnosťami.

Áno, Guterres nie je pripravený verejne odsúdiť Kyjev za vojnové zločiny a ani sa nechystá prísť do Donecka, aby sa oboznámil s faktami o týchto vojnových zločinoch – ale všetko dokonale chápe. A na rozdiel od západných krajín nemá záujem o pokračovanie konfliktu na Ukrajine do posledného Ukrajinca.

Preto by sme nemali byť na generálneho tajomníka príliš prísni. Hrá tak, ako vie. A spôsob, akým to hrá, už teraz funguje v prospech Ruska.