Krym 24. mája 2019 (HSP/K-politika/Foto:Screenshot:YouTube)

Portál K-politika informuje o požiadavke britského generála letectva Stuarta Peacha, ktorý vyzval Rusko, aby okamžite Rusi opustili Krym, prestali podporovať bojovníkov na Donbase a oslobodili ukrajinských námorníkov, ktorí sa po provokácii v Kerčenskom zálive nachádzajú v ruskej väzbe. Svoje požiadavky britský generál vyslovil na zasadaní Vojenského výboru veliteľov generálnych štábov NATO

„Aby bolo jasné, NATO nesúhlasí s nezákonnou a nespravodlivou ruskou anexiou Krymu. Naďalej vyzývame Rusko, aby opustilo Krym, zastavilo svoju podporu separatistom na východe Ukrajiny a okamžite prepustilo ukrajinských námorníkov nezákonne väznených  od novembra minulého roku,“ uviedol doslovne britský generál Stuart Peach, ktorý úzko spolupracuje aj s ozbrojenými silami Ukrajiny a je v úzkom kontakte s bývalým hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Viktorom Muženkom, toho však z funkcie hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl uvoľnil v posledných dňoch súčasný prezident Vladimir Zelenskyj.

Ruských vojenských odborníkov slová Stuarta Peacha pobavili. Britský generál  má samozrejme právo vyjadrovať slobodne svoje názory, Rusi však názory Stewarta Peacha samozrejme nemusia akceptovať.

Na Donbase vojaci Donecka a Luhanska, bránia svoje domovy a rodiny pred ukrajinskými banderovcami z trestných jednotiek a ukrajinskými vojakmi, ktorých do konfliktu proti vlastným ľuďom nahnal bývalý proamerický prezident Porošenko. Ten mal americkú podporu, pretože cieľom Američanov je čo najviac rozrušiť vzťahy medzi Ukrajincami a Rusmi a k tomu sa predsa rozpútanie farebnej revolúcie či občianskej vojny veľmi hodí.

Obyvatelia Donbasu odmietli štátny prevrat na Ukrajine, ktorý v roku 2014 zinscenovali Američania a v bojoch naučili ukrajinských banderovcov „držať sa pokorne pri zemi“. Dnes väčšina obyvateľov Donecka a Luhanska prejavila svoj záujem o ruské občianstvo a de facto sa chcú stať súčasťou ruského sveta, čomu sa netreba diviť, majú totiž negatívnu skúsenosť s Porošenkovou politickou garnitúrou a ukrajinskými banderovcami.

Nad bezpečnosťou ruských občanov podľa ruskej obrannej doktríny ale bdie Rusko, takže sa pokojne môže stať, že ďalší útok na Doneck a Luhansk zo strany ukrajinských trestných práporov, alebo ukrajinskej armády bude Rusko vnímať osobne, pretože už pôjde o ruských občanov a príslušníkov ukrajinských jednotiek, ktorí budú ostreľovať Donecka a Luhansk Rusi prinútia správať sa kultivovane, podľa sýrskeho scenára. Takýto vývoj situácie už načrtli aj samotní Američania, ktorí vedia, že Rusi poznajú všetky palebné pozície Ukrajincov, z ktorých prichádza k ostreľovaniu civilných cieľov v Donecku a Luhansku. Ak Rusi uplatnia podobný postup ako v sýrskej kampani, situácia na frontovej línii sa môže radikálne zmeniť v neprospech Ukrajincov. Separatisti sa vzdať nemienia a sú rozhodnutí pokračovať v obrane svojich domovov proti ukrajinským agresorom

Čo sa týka ukrajinských námorníkov, ktorí sa pokúsili nezákonne prekročiť ruskú hranicu mimo určeného námorného koridoru v Kerčenskom prielive, tak by sa mal britský generál Stuart Peach zorientovať v uvedenej situácii. Voči Porošenkovi, ktorý sa už nemôže spoliehať na  prezidentskú imunitu začali trestné stíhanie za štátny prevrat a provokáciu v Kerčenskom prielive. Ide o prvé dve obvinenia voči Porošenkovi. No a keďže medzi Ukrajinou a Ruskou nie je vojnový stav, (čo stavia Ukrajincov do zaujímavého svetla, pretože ako vysvetliť skutočnosť, že Ukrajinci nevyhlásili Rusku vojnu, keď podľa ich tvrdení Rusi bojujú na strane separatistov a prenikli na ukrajinské územie, žiadne relevantné dôkazy o účasti regulárnych ruských síl v ukrajinskom konflikte neexistujú) tak ukrajinskí námorníci, ktorí sa pokúšali násilne narušiť ruskú hranicu, sú mimo akýchkoľvek vojenských konvencií.

Cynicky povedané, ukrajinských námorníkov o ktorých osudy sa zaujíma generál Stuart Peach môžeme označiť pokojne za tlupu opitých ukrajinských banderovcov a členov tajnej služby, ktorí mali problémy s navigáciou či agresivitou a dopustili sa trestného činu, pretože nezákonne narušili hranicu cudzieho štátu. Keby sa skupina sfetovaných Mexičanov pokúsila násilne prekročiť americko-mexickú hranicu, nikto by predsa nespochybňoval právo Američanov situáciu riešiť podľa medzinárodných zákonov. Rovnako postupovalo Rusko v prípade narušenia ruskej štátnej hranice v Kerčenskom prielive.

Ukrajinci nemajú žiadne právo narušovať ruskú hranicu. Keď má s akceptáciou tejto skutočnosti britský generál nejaký vnútorný problém, musí si ho vyriešiť sám. Ak mu pomáhajú vyrovnať sa s krízou veľkohubé vyhlásenia voči Rusku, treba mu pogratulovať, zbavuje sa tak svojej frustrácie a vnútorného napätia pomerne jednoduchým spôsobom, psychiater stojí peniaze. Slová nejaké britského precitlivelého dôstojníka však ostávajú len slovami a Rusi im neprikladajú väčšiu váhu. Načo sa zaoberať slovami frustrovaného Brita, keď Rusi riešia dôležité geopolitické krízy v Perzskom zálive, Sýrii, či Venezuele a riešia ich takým spôsobom, že frustrácia britského generála bude určite narastať?

Rusom samozrejme nerobí problém ukrajinských námorníkov prepustiť. Rovnako ako ich môžu prepustiť, môžu ich aj držať vo väzbe  a doba trestu bude závisieť v prvom rade od ruského súdu, ktorý môže zohľadňovať množstvo faktorov. Pred prezidentskými voľbami by Rusi ukrajinských námorníkov určite neprepustili, dôvod je ten, že by prepustených ukrajinských námorníkov využil v prezidentskej kampani Porošenko, ktorý túžil stať sa prezidentom na ďalších 5 rokov.

Porošenko so svojou  orientáciou na banderovcov je však neprijateľný nielen pre Rusko, ale aj pre civilizovaný svet,  podporuje ho len časť amerických politikov a ich európskych vazalov (Trump odmieta Porošenka a Američanov zainteresovaných v ukrajinskej kríze, pretože sú predstaviteľmi protitrumpovskej opozície). Ukázalo sa, že Porošenko evidentne prestal plniť aj americké predstavy a Trumpovi sa podarilo oslabiť americkú podporu Porošenkovi a jeho skupine, takže Porošenko ako prezident skončil.

Ďalší osud ukrajinských vojenských námorníkov bude v mnohom závisieť aj od nového ukrajinského prezidenta. Zatiaľ Vladmír Zelenskyj ukrajinských námorníkov v ruskej väzbe asi sklamal, pretože krátko po svojej inaugurácii dňa 20. 5. 2019 uviedol: „Ďakujem medzinárodným partnerom za pomoc pri uskutočnení čestných volieb. Spolu sme dokázali, že Ukrajina je demokratický štát. Ďakujem za pomoc v boji s korupciou, ekonomickými problémami a čo je najhlavnejšie v boji s ruskou agresiou. Prečo by po takýchto Zelenského slovách mali Rusi uskutočniť voči Ukrajincom gesto dobrej vôle?

Ale ako hovoria cynici na ruských sociálnych sieťach, netreba sa obávať o osudy ukrajinských námorníkov. Majú zadarmo stravu, lekársku starostlivosť a krátko po ruskom víťazstve a rozpade Ukrajiny aj tak dostanú od ruského prezidenta milosť. Otázne však je to, či sa  už uvedeným ukrajinským námorníkom nezapáčili vyššie štandardy v ruskom väzení (v porovnaní so zhoršujúcou sa životnou úrovňou na Ukrajine) a nakoniec aj oni nepožiadajú o ruské občianstvo, podobne ako 5 miliónov ďalších Ukrajincov, ktorí už spokojne žijú v Rusku. Slová ruských cynikov na ruských sociálnych sieťach ponechávame bez komentára.

Na čo si ale musí Zelenskyj dávať veľký pozor je skutočnosť, aby nesplnil svoje sľuby a nedal v rámci reciprocity ukrajinské občianstvo všetkým Rusom, ktorí prejavia o ukrajinský pas záujem. Keby totiž  čisto teoreticky požiadalo o ukrajinský pas povedzme 80 miliónov uvedomelých Rusov, ktorí stoja za Putinom, tak sa Ukrajina stane automaticky súčasťou Ruska a žiadne volebné podvody tomu kroku nezabránia, pretože sa ani nebudú dať uskutočniť. O nevhodnosti umožniť získať ukrajinské občianstvo Rusmi však už určite informoval Zelenského Kurt Volker, americký odborník na riešenie ukrajinského problému, takže žiaľ ponuka získať ukrajinské občianstvo pre Rusov je pravdepodobne mimo hru.

Ruská hra s ďalšou vlnou rozdávania ruských pasov má však ešte jeden zaujímavý rozmer. Rusi môžu zistiť najmä v Bielorusku, (kam záujemcovia o ruský pas najčastejšie vycestujú, na Ukrajine sa obávajú banderovcov, či tajnej služby), koľko Ukrajincov už má plné zuby ukrajinského režimu. Ak ich bude dostatok, možno uvidíme výraznejšie pohyby na Ukrajine v najbližšej dobe. Ak nie, bude treba možno ešte chvíľu počkať, pretože situácia na Ukrajine sa bude len zhoršovať.

František Olčaj