Ako uvádza španielsky denník El Espaňol, podľa Calvovej je ústava z roku 1978 napísaná patriarchálne v “mužskom jazyku”, ale súčasnosť už tomu nezodpovedá a treba tomu prispôsobiť aj najvyšší zákon štátu. Preto požiadala Kráľovskú španielsku akadémiu (RAE), aby sa pokúsila upraviť text ústavy tak, aby zohľadňoval rovnosť žien a mužov.
V ústave totiž dominujú mužské pojmy. Slovo “Španieli” sa objavuje 23-krát, slovo “poslanci” 34-krát, slovo “ministri” 9-krát, slovo “zamestnanci” 7-krát, ale ani v jednom z uvedených prípadov nebol aj ženský ekvivalent “Španielky”, “poslankyne”,”ministerky”, či “zamestnankyne”.
Reforma španielskej ústavy, hoci len po jazykovej stránke, si vyžaduje aspoň trojpätinovú podporu Kongresu a Senátu a na revíziu v plnom rozsahu je potrebná dvojtretinová väčšina. Ale denník konštatuje, že parlament nemá väčšinu pri prijímaní akékoľvek zákona, nieto ešte na reformu ústavy, čo by si vyžadovalo široký konsenzus.
Ako podotýka britský The Telegraph, v tradičnej španielčine sa zámená a podstatné mená mužského rodu používajú aj na skupinové označenie obidvoch pohlaví. Takže mužské ekvivalenty podľa toho zahrňujú aj ženy, čo však podľa niektorých kritikov robí ženy neviditeľnými, ale obhajcovia súčasného jazykového formátu obviňujú feministky z neexistujúceho problému.
Návrh na aktualizáciu ústavy kritizuje aj samotná akadémia RAE. Jeden z jej akademických členov spisovateľ Arturo Pérez-Reverte sa na tomto nechce podieľať. Iný akademik a spisovateľ Manuel Gutiérrez Aragón vraví, že jazyk ústavy by nemal byť “vynútený” kvôli politickému tlaku. Historik Fernando García de Cortázar označuje návrh za “absurdný” nápad vychádzajúci z feminizmu, ktorý “prekračuje všetky červené línie”. Filozofka Inés Fernándezová-Ordóñezová však súhlasí, aby RAE bola “otvorená požiadavkám spoločnosti”, v ktorej sa oslovuje “señores y señoras” (dámy a páni).