Geist: Rozšírenie EÚ v roku 2004 bolo zjednotením Európy, dnes sa znovu člení

Bratislava 25. apríla (TASR/HSP)

Z dnešných 28 členských štátov sa niektoré nestanú súčasťou hlbšie integrovaného jadra Európskej únie na základe vlastného rozhodnutia

Rozšírenie Európskej únie (EÚ) v roku 2004 bolo zjednotením Európy, zmazaním hraníc nakreslených ešte studenou vojnou. Dnešná diskusia o tvrdom jadre integrovanej Európy je však debatou o dvoch Európach vo vnútri EÚ a tom, aký vysoký a aký priepustný bude “pomyselný múr”, ktorý ich bude oddeľovať. Pre TASR to povedal Radovan Geist z portálu Euractiv.sk.

Z dnešných 28 členských štátov sa niektoré nestanú súčasťou hlbšie integrovaného jadra Európskej únie na základe vlastného rozhodnutia. Najpravdepodobnejším adeptom na takýto status je Veľká Británia. Iné sa tam nedostanú z rôznych objektívnych dôvodov. “Ak bude podmienkou napríklad prijatie spoločnej meny, niektoré krajiny budú logicky musieť počkať,” vysvetlil Geist.

Neočakáva, že by bolo vytváranie hlbšie integrovaného jadra definované novou celourópskou zmluvou. “To by bolo príliš komplikované. Skôr sa dá očakávať, že to bude podobný spôsob, akým bol prijatý fiškálny kompakt,” poznamenal s tým, že tento proces bude prebiehať na základe podpisu viacerých čiastkových dohôd.

Fiškálna dohoda, teda Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení hospodárskej a menovej únie (TSCG), bola podpísaná 12. marca 2012. Keďže sa Veľká Británia a Česká republika rozhodli ju nepodpísať, bola koncipovaná ako medzivládna zmluva mimo rámca EÚ a podpísalo ju zvyšných 25 vtedajších členov únie. Aktuálne uvažuje o pristúpení k tejto zmluve aj Česká republika.

Podľa Geista má dnešná únia trochu iné inštitúcie a kompetencie, ako tá, do ktorej Slovensko pred desiatimi rokmi vstúpilo. Predovšetkým tu v dôsledku ekonomickej krízy existuje výrazné volanie po hlbšej integrácii, takej, aká by bola pred desaťročím ťažko predstaviteľná. “V roku 2006 panovala v EÚ obava z krízy v dôsledku jej rozšírenia. Ukázalo sa, že krízy pochádzajú z iných zdrojov,” povedal Geist s tým, že EÚ hľadá efektívny spôsob, ako podobné problémy v budúcnosti prekonávať.

V porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi je podľa neho v členských štátoch vidieť posun verejnej mienky smerom k euroskeptickejším názorom. Podľa Geista je to dané jednak tým, že niektoré populistické strany v členských štátoch spájajú agendu EÚ s témami, ktoré s ňou bezprostredne nesúvisia, ako sú antimoslimské alebo antiimigrantské témy. Na druhej strane, politika Európskej únie je aj z inštitucionálnych dôvodov mimoriadne komplikovaná a voliči jej často nerozumejú, čo sa prejavuje aj na nízkej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Často napríklad nevidia bezprostredný vplyv volieb na exekutívu EÚ. “Ak by sa niekedy v budúcnosti EÚ zmenila na regulárnu federáciu, mala by normálny federálny parlament a vládu. Ale to je otázka vzdialenej budúcnosti. Dnes musíme akceptovať zložitosť rozdelenia kompetencií v EÚ,” poznamenal Geist.

Problémy sú spojené aj s ďalším rozširovaním EÚ a to najmä v prípade veľkých štátov s vážnymi vnútornými problémami, ako je Turecko a Ukrajina. “Oficiálna politika EÚ je, že dvere sú stále otvorené. Otázka je, či je dnes EÚ politicky, ekonomicky a inštitucionálne pripravená prijať ďalšie veľké členské krajiny. Podľa mňa skôr nie. Ak to EÚ s ponukou budúcej integrácie myslí vážne, mala by si na ňu pripravovať mechanizmy,” dodal analytik Euractiv.sk.

Pre Slovensko znamenalo desať rokov v Európskej únii stabilizáciu politickej situácie aj inštitúcií. Podľa Geista bol problém, kam Slovensko hodnotovo patrí, aj v minulosti skôr umelý, vstupom do EÚ sa však definitívne vyriešil. “Vzhľadom na spoločný trh a spoločnú menu je dnes Slovensko oveľa atraktívnejšie pre určitý typ investorov. Veľkou výhodou je možnosť cestovania, vrátane vycestovania za prácou, ktorá pomáha znižovať nezamestnanosť,” poznamenal. “Šanca, ktorú sme nevyužili úplne, sú eurofondy. Spôsob nakladania s nimi nebol vždy efektívny a škandály, ktoré vznikli, boli využívané na kritiku EÚ. Pritom chyba bola na našej strane, nie na strane únie,” povedal Geist.

Celkovo však Slovensko patrí medzi štáty s pomerne vysokou podporou Európskej únie. Slovenskí euroskeptici preto podľa Geista väčšinou nie sú takí radikálni ako v niektorých iných štátoch EÚ. Nepožadujú vystúpenie Slovenska z EÚ, skôr jej inštitucionálne zmeny. Na otázku, ako hodnotí zvolenie nového predsedu banskobystrického VÚC Mariana Kotlebu, ktorý považuje európsku vlajku za okupačnú, Geist konštatoval, že si ho voliči vybrali pre iné témy, nie európske. Zároveň ale pripomenul, že extrémistický maďarský Jobbik, ktorý má ku kotlebovcom blízko, otvorene požaduje referendum o vystúpení Maďarska z EÚ a má v maďarskom parlamente pomerne silné postavenie.

Slovensko sa podľa Geista snažilo nájsť si v EÚ nejaký svoj výrazný vklad najprv v príklone k ekonomickému liberalizmu, neskôr na základe vzťahov s Ukrajinou a štátmi na Balkáne. “Výraznejšie sme uspeli asi len na západnom Balkáne,” uzavrel Geist.

mž