Môj profil 
Predplatné
Švédskom už otriaslo niekoľko nezmyselných útokov islamistov. The Economist uvádza príklad 15-ročného Robina Sinisala a jeho brata Alejandra, ktorí sa v roku 2016 stali obeťami útoku príslušníkov gangu. Robin zomrel po zásahu do hlavy na prahu domu v severozápadnom Štokholme, kde býval a kde práve s bratom a partiou známych maľovali kuchyňu. Alejandro utrpel štyri strelné poranenia a prežije zvyšok života na vozíčku. Matka oboch mladíkov potvrdzuje, že miestna polícia nemá ani po dvoch rokoch žiadnu stopu.
Robinov osud je vo Švédsku stále bežnejší a vyčíňanie gangov naopak ničím novým. Motorkári a balkánski mafiáni tú obchodujú s drogami a príležitostne aj so zbraňami už od začiatku 90. rokov. Novým javom sú ale skupiny, ktoré vo Švédsku pôsobia dnes, sú menej organizované a ich členovia zvyčajne začínajú s drobnou kriminalitou. Kto si chce legálne zaobstarať zbraň, musí počítať s dôkladným preverovaním. Na čiernom trhu sa však dá prekvapivo ľahko dostať k obľúbeným automatickým puškám AK-47.
Zbrane prenikli na sever Európy najmä z krajín bývalej Juhoslávii. Aby si pašeráci uľahčili život, začali vo veľkom používať aj ručné granáty. A výsledok? V roku 2017 došlo k 43 útokom, pri ktorých kriminálnici použili práve tieto zbrane. Obeťami a páchateľmi násilia sú takmer výlučne mladí muži. Ako ale vysvetliť nárast násilia vyvolaného gangmi? Určite ho nemá na svedomí hospodárska situácia, pretože tamojšej ekonomike sa darí. Švédsko je bohatá krajina, zvaľovať to na nízku životnú úroveň dosť dobre nejde: je stále jednou z najvyšších na svete. Naviac, celková kriminalita v krajine klesá. Kde je teda problém?
Viacerí tvrdia, že príčiny sú v imigračnej kríze z roku 2015, kedy desaťmiliónové Švédsko prijalo najviac žiadateľov o azyl na tisíc obyvateľov na svete. Streľba ilegálne držanými zbraňami je ale v krajine na vzostupe najmenej desať rokov. Ukazuje sa, že takmer tri štvrtiny príslušníkov kriminálnych gangov sú prisťahovalci prvej a druhej generácie tzv. secondos – teda nie tí, ktorí pod najrôznejšími zámienkami dorazili do Švédska len nedávno. V 80. a 90. rokoch veľkoryso prijali v tejto škandinávskej krajine veľké množstvo žiadateľov o azyl z Iraku, Somálska a štátov bývalej Juhoslávie. “Určitú dobu trvá, než podsvetie imigrantov nasaje,” potvrdzuje Amir Rostami zo Štokholmskej univerzity.
Švédsko pre prisťahovalcov postavilo byty a domy a učilo ich svoj jazyk, ale nezaradilo ich do pracovného trhu. Tamojší sociálny systém je však viac než štedrý. Pretože vplyvné odbory trvajú na tom, aby aj pracovníci v prvom zamestnaní dostávali vysoké platy, firmy neponúkajú prácu málo vzdelaným, negramotným prisťahovalcom, ktorí nevedia dobre po švédsky. Dnes je vo Švédsku 16 percent obyvateľov pôvodne narodených v zahraničí bez práce. Stať sa príslušníkom gangu sa mladým mužom priam ponúka. “Cítia sa ako králi, aj keď napríklad len na jeden deň,” vysvetľuje Rostami.
Vláda preto navýšila financie pre začlenenie imigrantov do pracovného procesu, pritvrdila tresty za zločiny spáchané strelnými zbraňami a vyhlásila amnestiu pre tých, ktorí nelegálne držané zbrane odovzdajú.
Takáto situácia nie je v celom Švédsku, ale v niektorých veľkých mestách ako Štokholm či Malmö panuje strach a obavy o bezpečie. Problémy sa sústreďujú do lokalít prevažne na okrajoch veľkomiest, zatiaľ čo hneď v susedstve sa o nich vie len z médií. Napríklad Mälarhöjden na juhovýchode Štokholmu pripomína pohľadnicu – domčeky ako zo škatuľky, poriadkumilovnosť, kľud, podiel miestnych narodených mimo Európy je šesť percent. Ale hneď o stanicu metra ďalej, v Bredängu, kde začína problémová zóna a kam sa 34 percent ľudí prisťahovalo z mimoeurópskych štátov, zdomácneli násilie, prestrelky a drogy.
V krajine, kde sa cudzinec ešte pred pár rokmi prezradil tým, že si zamykal auto, a kde, ak ste stratili peňaženku, našli ste ju aj za pol dňa na mieste, sa stále viac ľuďom trend posledných rokov nepozdáva.
.jpg)
.JPG)
