Práve jej rezort na základe porovnávania výrobkov predávaných na slovenskej a rakúskej strane hranice konštatoval, že v prípade polovice z 22 testovaných produktov prieskum ukázal vyššiu kvalitu v Rakúsku. „Podnetov bolo niekoľko. Bratislavčania o tom šepkali, bola to pravda, ktorá bola u spotrebiteľov známa. Nakoniec, aj keď som sama kúpila v Rakúsku niektorý výrobok, tak som videla, že chuť je iná. A nie je to len v oblasti potravinárskych výrobkov, ale aj drogériového tovaru,“ povedala Matečná.

„Dohodla som sa s riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, že tieto reči musia skončiť, ak chceme niečo docieliť, musíme urobiť testy a predložiť relevantné výsledky. Sami sme vtedy nevedeli, že nezrovnalostí zistíme toľko,“ dodala. „Testovali sme 22 výrobkov, hovoríme však o reprezentatívnej vzorke z hľadiska toho, že sme išli do rôznych segmentov. Testovali sme mliečne výrobky, mäsové výrobky, ryby, koreniny, nápoje, čaje, pekárenské výrobky. Segment bol dostatočne široký na to, aby sme potvrdili rovnakosť alebo inakosť produktu. Ukázalo sa, že minimálne polovica z testovaných produktov mala horšiu kvalitu a obsah,“ konštatovala ministerka. Pri rozhodovaní, ktoré výrobky bude potravinová správa považovať za rovnaké, nebolo určujúce to, aké zloženie sa uvádza na etikete produktu, ale značka a obal.

„Keď sa na výrobok pozriete, obal je rovnaký aj značka je rovnaká. Obsahy sú napísané drobným písmom a keď príde spotrebiteľ do Rakúska, kto z nás je schopný si prečítať tie drobné písmená a kto to reálne robí? Keď vidím tú istú značku a obal v slovenskom obchodnom reťazci, očakávam, že obsah bude úplne rovnaký,“ tvrdí Matečná. „Nie je to správne, máme jednotný trh. Ak je obsah iný, nech brand zmení obal. Spotrebiteľ by nemal byť klamaný. Ak budú nadnárodné spoločnosti vyrábať produkty, ktoré budú obsahovať viac konzervantov, menej šťavy a podobne, nech to dajú pod úplne inú značku. Môžu sa s nimi etablovať na tomto trhu, ale nie s rovnakým obalom,“ podčiarkla ministerka.

Spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) túto tému otvorili na úrovni summitu V4, ale aj Rady Európskej únie. „Na V4 sme sa stretli nielen premiéri, ale aj ministri členských krajín. Maďarsko a Česká republika si robili vlastné testovanie a všetkými desiatimi drukovali tomu, že sme túto tému otvorili. Poľsko má obrovský vnútorný trh, produkuje obrovské množstvo potravín a množstvo z nich v licencii. Bolo rezervovanejšie, možno má obavy o to, aká kvalita produktov tam je,“ poznamenala Matečná. „Ale musím vyzdvihnúť poľského ministra, sme krajiny, ktoré by mali byť solidárne, podporil aspoň návrh vytvoriť pracovnú skupinu na úrovni V4 a aj to, aby sme si navzájom vymieňali výsledky testov, aby sme netestovali v každej krajine tie isté výrobky,“ povedala.

Odozva na Rade EÚ bola vyššia na strane krajín, v ktorých sa predávajú produkty v nižšej kvalite, ako v tých, kde sa ponúkajú kvalitnejšie. Výnimkou bolo Fínsko, ktoré slovenskú kritiku výrazne podporilo z principiálnych dôvodov. „V konečnom dôsledku nie je táto téma ani tak o spotrebiteľovi, ale o dôvere k Európskej únii ako takej. Dôležité je, že sme o tejto téme vôbec diskutovali na Rade ministrov. Získala podporu štátov strednej a východnej Európy, Grécka a Fínska,“ zhrnula Matečná. Dodala, že ak je v Únii jednotný trh, tieto praktiky sú neprijateľné.

Koncom februára udelili Matečnej vysoké francúzske štátne vyznamenanie za zásluhy v poľnohospodárstve. “Toto vyznamenanie je ocenením toho, ako pani ministerka počas predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie bojovala za farmárov a poľnohospodárstvo. Obrovský ťah na bránu počas jej vedenia Rady ministrov poľnohospodárstva za práva farmárov a v boji proti nekalým obchodným praktikám boli skutočne jedinečné,“ povedal pri odovzdávaní francúzsky minister poľnohospodárstva Stéphane Le Foll.

„Je to veľmi významné francúzske ocenenie v oblasti poľnohospodárstva, francúzsky minister poľnohospodárstva ho už udeľuje od roku 1881. Prevzali si ho osobnosti ako Luis Pasteur, Catherine Deneuve alebo dánsky princ Henrik,“ reaguje Matečná.

„Bolo to pre mňa aj stresujúce. Netušila som, že toto ocenenie dostanem. Mala som ísť na medzinárodnú poľnohospodársku výstavu v Paríži. Odchádzala som v piatok a v ten deň som dostala od nášho veľvyslanectva v Paríži avízo, že ocenenie dostanem,“ dodáva.

„Poľnohospodárstvo je sektor, ktorý Francúzi milujú a podporujú. Je to niečo, čo my nevieme až tak doceniť. Napríklad na tej poľnohospodárskej výstave francúzsky prezident a minister dojili kravu. To je niečo, čo si považujú, poľnohospodárstvo je súčasťou francúzskej kultúry, francúzskeho vidieka a života ako takého,“ poznamenala Matečná.

Za dôležité považuje, že sa počas slovenského predsedníctva podarilo upriamiť pozornosť na agendu nekalých obchodných praktík. „Nekalých obchodných praktík je množstvo, napríklad donesiete do obchodného reťazca tovar a nezaplatia vám v danom termíne, alebo donesiete tovar a nemáte urobenú zmluvu, alebo donesiete tovar a musíte zaplatiť aj za reklamu, hoci to do vašich nákladov nepatrí. Alebo spraviť akciu, zaplatiť leták…,“ vysvetľuje. „Ale najdôležitejšie je zistiť, kde v tomto dodávateľskom potravinárskom reťazci vzniká marža a aká je veľká. Nie je možné, že poľnohospodár, ktorý je na konci, ale zároveň aj na začiatku, lebo potravinu vyrába, je na chvoste s veľkosťou marže. Chceme, aby bolo jasné, kto sa akým percentom na marži podieľa a takým percentom by ju mal aj dostať,“ vyhlásila ministerka.

Maltské predsedníctvo podľa nej v tejto téme pokračuje. „Na poslednom zasadnutí Rady ministrov sme mali nielen dvojakú kvalitu potravín, ale aj postavenie farmára v dodávateľskom potravinárskom reťazci. Tým, že sme schválili závery Rady, na ťahu by mala byť Komisia a predložiť návrhy legislatívnych a nelegislatívnych opatrení proti nekalým obchodným praktikám. Okrem toho sme sa niekoľkí ministri, ktorí sedíme v tejto Rade, rozhodli, že proaktívne pripravíme legislatívne opatrenia a predostrieme ich Komisii,“ uzavrela.