“Jedným z najlepších vedeckých objavov začiatku 21. storočia je získanie a využitie superhydrofobnych materiálov a obalov, ktoré vďaka svojim unikátnym vlastnostiam rýchlo našli široké technologické použitie,” poznamenáva Ludmila Bojnovičová z moskovského Inštitútu fyzikálnej chémie a elektrochémie Ruskej akadémie vied, ktorá je jednou z tvorcov materiálu, jej slová uvádza tlačová služba Ruského vedeckého fondu.
Pri experimentovaní so zliatinami hliníka a horčíka, ktoré sa aktívne využívajú pri výrobe karosérií automobilov a častí lietadiel, vedci pomocou laseru povrch pokrývali vzorkou, ktorú potom ošetrili chemikáliami a skúmali vodeodolné a mechanické vlastnosti.
Po nejakej dobe sa im podarilo vytvoriť nový typ hybridného povrchu, ktorý odrážal ľad aj vodu a vynikal vysokou pevnosťou. Tým fyzici dosiahli to, že po ošetrení laserom sa na povrchu zliatiny vytvorili obzvlášť pevné formy oxidu hlinitého a vnútri samotných jamôk vznikali početné póry, ktoré môžu nasávať molekuly chemických povrchov, čím odpudzujú vodu a chránia kov pred koróziou.