Poprad 31. januára 2017 (HSP/Foto: FB)

Mesto Poprad od začiatku tohto roka prevzalo zodpovednosť za výrobu tepla pre svojich obyvateľov. Spoločnosti Veolia Energia Poprad, a. s. sa 31. decembra vlaňajšieho roka skončila 20-ročná nájomná zmluva. Mesto prevzalo výrobu tepla spoločnosťou Popradská energetická spoločnosť (PES), v ktorej je 100-percentným vlastníkom.

Vedenie mesta však podľa slov Františka Bednára verejne sľúbilo, že sa vyvaruje chýb, vrátane straníckych nominácií a že spoločnosť budú spravovať len odborníci. To sa ale podľa neho žiaľ neplní.

František Bednár je okresný predseda pre mesto Poprad za stranu Nezávislosť a Jednota (NAJ). V roku 2014 kandidoval na primátora mesta Poprad. Je bývalým politickým väzňom. Po prepustení na slobodu sa začal angažovať v Konfederácii politických väzňov a následne vo Svetovom združení bývalých československých politických väzňov.

Dňa 1. januára 2017 vznikla nová spoločnosť Popradská energetická spoločnosť (PES) so 100-percentným vlastníctvom mesta Poprad. Prečo je podľa vás negatívom, že firma na dodávku tepla je vo vlastníctve mesta?

K vašej otázke, či považujem vznik PES za negatívum, odpovedám, že som to nikdy netvrdil. Sám som patril dlhé roky ku kritikom toho, že sa v roku 1996 mesto vzdalo takého lukratívneho zdroja príjmov, akým je výroba tepla. Za podpisom zmluvy s CGC Termotech Poprad, bol bývalý primátor Ing. Štefan Kubík, nominant KDH, ktorý nesie zodpovednosť za to, že mesto prišlo neschopnosťou spravovať tepelné hospodárstvo vo vlastnej réžii, tak ako iné mestá na Slovensku o milióny zisku. Treba priznať, že bývalý Mestský bytový podnik riadili nekompetentní ľudia nominovaní mestom, ktorí boli ukážkou neschopnosti. Problémom bola prezamestnanosť a zastarala koncepcia bez moderných trendov. Bol v tom zrejme zámer pre vyvolanie nálad vo verejnosti o údajnej nevyhnutnosti vstupu zahraničného investora. Paradoxne, dnes opäť iný primátor za KDH (Ing. Jozef Švagerko pozn. red.) vracia tepelné hospodárstvo do rúk mesta, ale už za úplne iných podmienok. Takže sa opäť vraciame tam, kde sme už raz boli.  Prial by som si veriť, aby opäť skupina dilentanov nezničila to, čo sa budovalo 20 rokov.

V teplárenstve pracujem od  roku 1978, kde som s prestávkou v rokoch 1984 -1990, pracoval na viacerých pozíciách aj v spoločnosti CGC Termotech Poprad, a.s., neskôr Dalkia Poprad, a.s. a Veolia Energia Poprad, a.s,. V rokoch 1996-1998 som patril medzi pracovníkov, ktorí spúšťali  diaľkové ovládanie CZT a činnosť dispečingu, ktorý z tohto dôvodu vznikol. Vďaka novým trendom, vrátane diaľkových odpisov meračov,  ktoré sme zaviedli,  sa dispečing v Poprade dostal na úroveň akú nám mohli ostatné prevádzky Dalkie a neskôr Veolie len závidieť.  Myslím si, že som preto kompetentný vyjadriť sa k tejto problematike.

Mesto dnes prevzalo tepelné hospodárstvo v neporovnateľne lepšom stave, ako ho odovzdalo v roku 1996. Vedenie mesta verejne sľúbilo, že sa vyvaruje chýb, vrátane straníckych nominácii a že spoločnosť budú spravovať len odborníci, čo sa žiaľ neplní.

Zostali pôvodní zamestnanci firmy Veolia Energia a.s. s dlhoročnými skúsenosťami pracovať aj pre Popradskú energetickú spoločnosť?

Slová primátora a 1. viceprimátora (Mgr. Igor Wzoš pozn. red.), že umožnia pracovať každému zamestnancovi, ktorý chce pracovať v prospech Popradčanov, však ostali len prázdnym sľubom, konateľom spoločnosti sa stal človek bez skúseností, ktorý používa lož ako pracovnú metódu, pracovníkom, ktorí podpísali pracovné zmluvy s PES ale odmietli podať výpoveď Veolii, pracovné zmluvy neakceptoval a mne dokonca poprel, že som zmluvu podpísal. Pod jeho vedením spoločnosť nezamestnala najskúsenejších ľudí, vrátane špičkového technika a programátora riadiacich systémov, za ktorého spoločnosť nemá náhradu. Traja oklamaní zamestnanci, vrátane mňa, podali dňa 2. 1. 2017 na Okresnom súde v Poprade žalobu o určenie platnosti pracovnej zmluvy a náhradu mzdy, čo podľa mňa určite nerobí dobré meno Popradskej energetickej spoločnosti.

Došlo k zmenám aj vo vedení firmy?

Do vedenia spoločnosti sa nedostal bývalý riaditeľ Dalkie Poprad, a.s. Ing. Igor Kras, ktorý ako jediný mal dlhoročné skúsenosti s riadením tepelného hospodárstva. Naopak sa tam dostal bez výberového konania rodinný príslušník primátora, bývalý zamestnanec energetik Dalkie, s ktorým bol ukončený pracovný pomer formálne dohodou, no v skutočnosti pre viaceré prešľapy (Ján Švirloch poz. red.).

Do dozornej rady sa nedostal ani jeden zamestnanec a všetko nasvedčujem tomu, že tu ide len o delenie koristi pričom je spotrebiteľ na poslednom mieste. Podrobne som to aj s konkrétnymi dôkazmi a pozadím dozornej rady uviedol na webovej stránke www.necenzurovane.net v príspevku s názvom ‘Kto ovláda Popradskú energetickú spoločnosť a primátora?’

Aký dopad bude mať podľa vás zmena vlastníka spoločnosti na dodávku tepla pre obyvateľov Popradu?

V podstate sa toho veľa pre odberateľ nezmení, možno mu pred komunálnymi voľbami podhodia nejaké zníženie ceny tepla, ktoré však určite nebude až také výrazné ako avizovali pretože koncepcia sa nemení a PES bude pokračovať len v tom, čo zdedila po Veolii. Problematická bude určite podpora tzv. „zelenej energie“ a odpájanie od centrálneho zdroja tepla keďže stavebný úrad má pod kontrolou mesto.
 

S akými reakciami Popradčanov ste sa stretli po oznámení zmeny vlastníka firmy?

Okrem pochybnosti o niektorých členoch dozornej rady PES som dostal aj tieto podnety a otázky:

1. K preberaniu majetku a auditu technického stavu kotolní a odovzdávajúcich staníc tepla (OST resp. tzv. výmenníčiek). Koľko financií bude potrebných na opravy a rekonštrukcie PES a 1. viceprimátor prezentovali investície do OST. Avšak Dalkia z celkového plánovaného počtu 350 vybudovala za 20 rokov len tretinu. Nie sú už náhodou zastaralé a nebudú budú potrebovať údržbu? Ako chce PES investovať do ďalších a ako dlho bude výstavba trvať? 30-40 rokov? Je vôbec efektívne používať dnes alebo o 10-20 rokov palivo z neobnoviteľného zdroja? Nevedie to náhodou len k tomu, aby sa bytové domy nemohli odpojiť od CZT?
2. Tým, že mesto bude dodávať teplo, bude mať priamo motiváciu znemožniť odpájanie bytových domov od CZT a kontrolovať odpájanie cez stavebný úrad. Pritom skúsenosti jasne hovoria, že bytové domy si vedia teplo vyrobiť efektívnejšie, ekologickejšie a samozrejme ekonomickejšie.
3. Aká je budúcnosť PES s kapitálom 5.000 eur? Mesto by sa malo zaviazať, že nikdy túto spoločnosť nebude privatizovať.

Odpovedať môžem  na základe mojich doterajších skúseností so súčasným vedením mesta.  Mám pocit, že z dobrej myšlienky sa tak, ako často na Slovensku, stáva len politicko-ekonomický banditizmus a delenie koristi vopred  určeným osobám, pričom skutočné záujmy spotrebiteľov–občanov Popradu sú na poslednom mieste. Namiesto konkrétneho a hmatateľného prospechu pre rádového občana zo strany vedenia počuť len prázdne frázy o víziách, Smart city a pod.  Z týchto pekných rečí sa však občan nenaje a počet obyvateľov Popradu onedlho klesne pod 50 000, čím sa mestu  znížia financie.

Od  roku 2015 som na dohodu, uzatvorenú s mestom, pracoval ako obsluha kotolne Kina Tatran, kde bol starý riadiaci systém nastavený tak, že sa budova vykurovala neefektívne.  Hoci mi za to platili len 5 hodín týždenne, nedalo mi to a bez nároku na odmenu  som nastavil riadiaci systém a navrhol časový program tak, že úspory predstavovali cca 15-20%. Hoci mesto odpisovalo plynomer raz ročne, dva týždne som každý deň po mojich úpravách vyhodnocoval spotrebu plynu, čo potvrdilo reálne úspory. Keď som o tomto návrhu a ďalších opatreniach zameraných aj na úsporu elektriny výmenou klasických žiaroviek za úsporné LED, informoval primátora a vedenie, prekvapila ma ich vlažná reakcia. Informatívne tento návrh, ktorý som odovzdal aj novému konateľovi PES. Bohužiaľ som sa presvedčil, že ich vôbec nezaujíma, či sa dá ušetriť a niečo zlepšiť, a už vôbec im nezálež na tom, či má niekto odborné schopnosti, jediné, čo vidia, je balík peňazí, na ktorý sa teraz vrhli ako supy na zdochlinu. Všetky tie ich dristy o víziách a modernom Smart city sú len prázdny balast. Úspory v Kine Tatran si nikto neprišiel ani preveriť a v kinosále sú dodnes klasické žiarovky.

Vychádzajúc z tejto skúsenosti  som presvedčený, že PES nemá žiadnu koncepciu pre podporu tzv. „zelenej energie“ a alternatívnych zdrojov, tak ako je to trendom vo vyspelej Európe, kde napríklad v Holandsku od roku 2025 končia s výrobou tepla a TÚV plynovými kotlami. Rovnako som presvedčený, že budú len pokračovať v tom, čo zdedili po Veolii a z odberateľov si PES urobí svojich rukojemníkov, ktorým mestom ovládaný stavebný úrad bude všemožne brániť, aby si zriadili ekonomicky výhodnejší spôsob vykurovania a výroby TÚV. Predpokladám, že ak v časoch Veolie bolo odpájanie od CZT komplikované, v súčasnosti to bude ešte väčší problém a podpora „zelenej energie“ nástupom PES skončila.

Verím, že sa v strane Nezávislosť a Jednota (NAJ), v ktorej sa v súčasnosti angažujem,  nájde priestor pre poskytovanie odborného poradenstva pre odberateľov tepla a TÚV, ako sa dá ušetriť projektmi zameranými na podporu „zelenej energie“, a ako znížiť náklady bytových domov o sumy, ktoré PES nikdy pri súčasnom systéme riadenia a koncepcie CZT nedosiahne. Ako  bývalý pracovník v teplárenstve s vyše 30 ročnými skúsenosťami rád v tejto oblasti občanom pomôžem poradenstvom a konkrétnymi návrhmi.

Dostal dom aj túto  závažnú otázku, ktorú som dostal od jedného občana, citujem: „Keďže sa s kolegom snažíme bojovať proti neefektívnej CZT, sledujeme tuto problematiku dlhodobo. Celé to je postavené na hlavu. Neviem, kto konkrétne je za PES-kou, ale mám z toho dojem, že bude použitý klasický scenár privatizácie ako za Mečiara – najprv vytunelovať a vytvoriť straty, potom za pár šupov kúpiť a zrazu bude spoločnosť vysoko zisková.“

Keďže, ako postrehol občan, ktorý mi položil otázku kto stojí za PES,  mesto sa nezaviazalo, že sa PES nebude nikdy privatizovať, aká je záruka, že v prípade zmeny po komunálnych voľbách  PES nesprivatizuje skupina vopred „vyvolených“.