Členské štáty NATO sa obávajú podporiť plán, ktorý by Ukrajine poskytol dlhodobú vojenskú pomoc vo výške 100 miliárd eur a zvýšil by zapojenie vojenskej aliancie do vojny.

Moskva varovala západné štáty, že sa už ocitli na prahu priamej konfrontácie s Ruskom.

V stredu, pred začiatkom zasadnutia ministrov zahraničných vecí aliancie v Bruseli, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal : „Sme pevne presvedčení, že podpora pre Ukrajinu by mala menej závisieť od krátkodobých dobrovoľných príspevkov a viac od dlhodobých záväzkov NATO.“ Stoltenberg navrhol vytvoriť päťročný fond na podporu Ukrajiny vo výške 100 miliárd eur. To však vyvolalo zmiešané reakcie členských štátov.

Päťročný fond

Maďarsko, ktoré odmietlo poslať Ukrajine akúkoľvek vojenskú pomoc, túto myšlienku jednoznačne odmietlo. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol : „Takýto návrh by alianciu priblížil k tejto vojne viac, ako kedykoľvek predtým.“

Iní lídri varovali pred zdvojovaním bilaterálnej pomoci a pomoci Európskej únie pre Ukrajinu. Odkedy Rusko pred viac ako dvoma rokmi napadlo svojho suseda, členovia NATO poslali Ukrajine na bilaterálnej báze zbrane v hodnote desiatok miliárd dolárov. NATO ako organizácia sa sústredilo len na neletálnu pomoc pre Ukrajinu z obavy, aby tým neprovokovalo Rusko.

Stoltenberg však teraz chce, aby NATO zohrávalo koordinovanejšiu úlohu v tom, ako jeho členské štáty dodávajú letálne zbrane. Podľa návrhu by NATO prevzalo časť koordinačných činností od koalície známej ako Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny pod vedením USA. Jedná sa o alianciu 56 krajín, ktoré na mesačných stretnutiach koordinujú prebiehajúce poskytovanie vojenskej pomoci. Hoci podľa Stoltenbergovho plánu by NATO neposkytovalo zbrane priamo Ukrajine, znamenalo by to novú fázu jeho zapojenia do vojny.

V reakcii na tieto oznámenia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol : „Vzťahy medzi Ruskom a NATO teraz skĺzli na úroveň priamej konfrontácie. NATO sa zapojilo do konfliktu okolo Ukrajiny a naďalej sa približuje k našim hraniciam a rozširuje svoju vojenskú infraštruktúru smerom k našim hraniciam.“

Švédsko sa tento rok stalo 32. krajinou, ktorá vstúpila do NATO. Švédsky parlament prijal toto rozhodnutie len krátko po tom, ako Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu. Z rovnakých dôvodov sa pre vstup do aliancie rozhodlo aj Fínsko, ktoré sa členom NATO stalo minulý rok.

Patová situácia

Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá koncom februára vstúpila do tretieho roka, sa dostala do patovej situácie.

Rusko, ktoré kontroluje takmer pätinu ukrajinského územia – vrátane Krymského polostrova, ktorý anektovalo v roku 2014 – zaznamenalo tento rok na bojisku niekoľko úspechov. Naopak, Ukrajina je do veľkej miery závislá od západnej vojenskej pomoci, aby mala vôbec šancu odraziť budúce útoky.

„Situácia na bojisku na Ukrajine je vážna. Vidíme, ako Rusko tlačí, a vidíme, ako sa snaží vyhrať túto vojnu tým, že na nás jednoducho vyčkáva,“ varoval Stoltenberg.

V Európe klesá ochota prisľúbiť Ukrajine ďalšie zbrane. Ďalšiu finančnú pomoc blokuje aj americký Kongres.. Niektorí európski lídri sa medzitým obávajú, že záväzok Spojených štátov brániť európskych členov NATO by mohol byť spochybnený, ak by sa po novembrových voľbách v USA vrátil do Bieleho domu bývalý republikánsky prezident Donald Trump.

Stoltenbergov návrh, aby NATO prevzalo vedúcu úlohu pri koordinácii dodávok zbraní, má chrániť pred prípadným znížením podpory USA, ak by sa Trump vrátil do Bieleho domu.

Trump je kľúčový 

Trump bol začiatkom tohto roka kritizovaný za to, že spojencom Spojených štátov povedal, že sa neunúva ich obraňovať, ak nebudú “platiť svoje účty”. NATO vyžaduje od svojich členov 2 % HDP vyčleniť na obranu. A to je záväzok, ktorý sú všetci členovia NATO povinní dodržiavať. Trumpove slová boli považované za “nebezpečné”. Jeho tvrdý postoj počas jeho predsedníctva (2017 -2021) však v skutočnosti prispel k posilneniu aliancie. 20 z 32 členských štátov by malo tento rok dosiahnuť hranicu 2 % v porovnaní s rokom 2014, keď túto normu splnili len tri krajiny.

Minulý v Bruseli nepadlo žiadne okamžité rozhodnutie ani prísľub poskytnutia ďalšej pomoci Ukrajine. Členovia NATO sa však dohodli, že sa “vrátia a preskúmajú svoje zásoby, preskúmajú, či existujú nejaké spôsoby, ako môžu poskytnúť viac zbraňových systémov,” povedal Stoltenberg minulý štvrtok.

Americký štátny tajomník Antony Blinken uviedol, že väčšia podpora pre Ukrajinu je obzvlášť dôležitá. Krajiny ako Čína, Severná Kórea a Irán podporujú úsilie Ruska vybudovať svoju obrannú priemyselnú základňu.

Konkrétnejšie rozhodnutia sa pravdepodobne prijmú na samite lídrov NATO, ktorý sa uskutoční v júli vo Washingtone.

Prečítajte si tiež:

• Pôjde NATO do vojny s Ruskom?
• Budete štartovať z letísk NATO? Chcete riskovať?