„Ako chutí Putinov k…“. Radikalizácia študentov stredných škôl sa stáva už bežným javom. Bežným v progresívnom svete. Veď práve progresívci tomu tlieskajú

Evidentne sa stupňuje nervozita v radoch progresivcov a liberálov pretože ich zákerné plány s Európou nenapredujú tak, ako si želajú. Potrebujú nový príbeh. Obetného baránka, čo zaujme. Potrebujú niekoho obetovať. Obetovali študenta, pre ktorého to možno bola sranda.

Ako sa však hovorí – každá sranda raz skončí a myslím že skončila aj pre neho. Aj takto funguje progresivno – liberálny tlak. Nehľadieť naokolo a už vôbec nie na následky. Vytvárať chaos a neznášanlivosť, to vedia. V tom sú šikovní. A aký má byť výsledok, to si radšej nepredstavujem. A to ani v tom najhoršom sne.

Zachytil som rôzne vyjadrenia k tejto situácii, len akosi sa niekde v priestore stratil minister školstva Drucker. Nezastavenie bezprecedentných prednášok progresívnych aktivistov v školách, len potvrdzuje, že vajatavost Druckera je niečoho signál. Že nehrá fér. A čím skôr si to všimne vedenie Hlasu a tiež premiér, tým lepšie. Pre nich aj pre nás všetkých. Pretože jeho progresívny prístup k politike a špeciálne k školstvu asi nikto normálny nechce.

Toľko spomínaná reforma v školstve prináša ovocie (pre jeho scenár), ktoré je však nebezpečným precedensom do budúcnosti. Drucker nepochybil. Nie. On len vedome svojou akože reformou, otvoril dvere progresívnemu šialenstvu aj pre školy. A toto je zvlášť nebezpečný moment.

Takže pán minister: ja osobne určite hlasno a verejne hovoríme ÁNO reformám, ale takým, ktoré slúžia Slovensku, našim študentom a nie politickému progresívnemu subjektu. Lebo neviem čo je horšie – či to, že tak konáte z nevedomosti, alebo naopak prešpekulovane s plným vedomím a teda cielene.