Právnym titulom dedenia by po novom mohla byť aj dedičská zmluva

Vyplýva to z návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

„Dedičská zmluva je dvojstranný právny úkon, v ktorom jedna strana (poručiteľ) povoláva za dediča druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu a druhá zmluvná strana toto povolanie prijíma. Právo povolaného dediča dedičstvo odmietnuť tým nie je dotknuté,“ vysvetľuje MS. Na rozdiel od závetu, ktorý môže poručiteľ kedykoľvek zmeniť, doplniť či odvolať, by bola dedičská zmluva rovnako ako každá iná zmluva „právnym putom“, zakladajúcim vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, a preto nie je možné ju jednostranne bez právneho dôvodu zmeniť alebo zrušiť (ibaže bolo dohodnuté odstúpenie od dedičskej zmluvy bez udania dôvodu).

Dedičská zmluva by podľa návrhu zákona mohla byť spísaná jedine formou notárskej zápisnice. Takisto zmeny a zrušenie dedičskej zmluvy by mohli mať tiež len formu notárskej zápisnice. „Ak poručiteľ uzavrel viaceré dedičské zmluvy s rôznymi dedičmi na ten istý majetok, má prednosť skôr uzavretá dedičská zmluva na rozdiel od závetu, kedy novší závet ruší starší závet,“ ozrejmil predkladateľ. Dedičská zmluva by zanikla prirodzeným spôsobom vtedy, ak by sa zmluvný dedič nedožil smrti poručiteľa. To by ale neplatilo, keby bol v dedičskej zmluve ustanovený náhradník.

Po novom by sa tiež mohol zaviesť inštitút zrieknutia sa dedičstva, ktorý slovenské právo poznalo do roku 1964. Podľa návrhu zákona sa môže ten, kto by sa v budúcnosti mohol stať dedičom, svojho dedičského práva zrieknuť zmluvou. „Ide teda o dvojstranný právny úkon medzi tým, kto sa môže stať v budúcnosti dedičom a poručiteľom, ktorý môže byť odplatný alebo bezodplatný. Potenciálny dedič sa právnym úkonom zrieka dedičstva po poručiteľovi,“ vysvetľuje MS.

Zmluvu o zrieknutí sa dedičstva môže poručiteľ uzavrieť s kýmkoľvek, kto by mohol, čo i len podmienene, prichádzať do úvahy ako dedič. Právny zmysel má ale zmluva o zrieknutí sa dedičstva len v prípade, ak ju poručiteľ uzatvára so svojim potomkom, keďže iba potomok prichádza do úvahy ako neopomenuteľný dedič. Táto zmluva by podľa návrhu zákona zanikla, ak by sa ten, kto sa dedičstva zriekol, nedožil smrti poručiteľa.

Po novom by sa do právnej úpravy mohol tiež zaviesť inštitút ustanovenia náhradného dediča. Ten by mohol prísť po tom, ak by sa povolaný dedič nestal z najrôznejších príčin dedičom. Ako predkladateľ vysvetlil, náhradníctvo spočíva v tom, že poručiteľovi sa dá možnosť, aby v závete alebo v dedičskej zmluve (alebo aj neskôr) povolal okrem „riadnych“ dedičov aj tzv. náhradných dedičov, a to pre ten prípad, že by „riadne“ povolaný dedič z akýchkoľvek dôvodov nededil. Povolanému dedičovi môže poručiteľ ustanoviť viacerých náhradných dedičov.

Návrh zákona predpokladá účinnosť 1. júla 2027.