Brusel 7. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Trvalý euroval definitívne vznikne

Táto zlá správa pre všetkých sa už nebude dať zvrátiť. Po dlhých politických ťahaniciach sa v pondelok (8.10.) spustí trvalý euroval. Ministri financií eurozóny na stretnutí v Luxemburgu podpíšu zakladajúce dokumenty Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).

500 miliárd na prejedenie pre rozšafné vlády a banky

EMS nahradí dočasný Európsky fond finančnej stability (EFSF). Úverová kapacita nového fondu bude predstavovať 500 miliárd eur. Pôžičky bude poskytovať krajinám eurozóny, ktoré sa ocitnú vo finančných problémoch. Príslušná vláda bude musieť oficiálne požiadať EMS o pomoc, pričom súčasťou záchranného balíka budú vždy podmienky, ktoré bude musieť krajina plniť. Ako niečo bude reálne prebiehať vidíme na príklade Grécka už dnes. Neschopnosť plniť dohodnuté podmienky a oddiaľovanie ich zavádzania. Neustále požiadavky na ďalšie peniaze. Slovensko tak prispieva k miernejšiemu poklesu životnej úrovne Grécka. Potom pomôžem Španielom, Talianom atď.

Ján Figeľ na konferencii Európskej sieti ideí v rámci EĽS (Európskej ľudovej strany) k tomu povedal: “Hovoríme nie myšlienke európskeho superštátu, a áno efektívnemu a transparentnému zdieľaniu suverenity členských štátov pre účinnejšie napĺňanie spoločných záujmov.”

Je to typické vyjadrenie KDH. Obojetnícke a nejasné. Asi nikto z neho nebude múdrejší, ako to predseda KDH myslel a čo chápe pod efektívnym zdieľaním suverenity.

Základné imanie trvalého eurovalu bude tvoriť 700 miliárd

V prípade, že nejaká krajina eurozóny požiada o pomoc z EMS a bude plniť podmienky v oblasti úspor a reforiem, môže jej svojou intervenciou na dlhopisovom trhu pomôcť aj Európska centrálna banka (ECB). Po vytvorení spoločného bankového dohľadu bude EMS môcť priamo pomáhať bankám, ktoré sa dostanú do problémov.

Základné imanie fondu bude 700 miliárd eur. Krajiny eurozóny do fondu vložia v hotovosti 80 miliárd eur a zvyšný kapitál poskytnú vo forme záruk.

Podľa šéfa Euroskupiny Jeana-Clauda Junckera bude EMS so sídlom v Luxemburgu najväčšou svetovou finančnou inštitúciu. Fond je kľúčovou súčasťou stratégie eurozóny v boji s dlhovou krízou.

Vankúš pre zadlžené štáty Slovensko bude stáť skoro 6 miliárd, ktoré nemáme

Podiel Slovenska predstavuje 5,786 miliardy eur, pričom v hotovosti bude musieť zaplatiť necelých 600 miliónov eur. Na porovnanie Nemecko, ktoré je najväčším prispievateľom, vloží do fondu v hotovosti 21,7 miliardy eur a vo forme garancií 168,3 miliardy eur, celkovo teda 190 miliárd eur.

Prvé dve kapitálové tranže v celkovej výške 32 miliárd eur zaplatia krajiny eurozóny ešte tento rok. V priebehu budúceho roka zaplatia ďalšie dve časti a začiatkom roka 2014 poslednú piatu, takže celkový hotovostný vklad krajín eurozóny bude predstavovať spomínaných 80 miliárd eur.

Radu guvernérov EMS budú tvoriť ministri financií eurozóny a šéfom fondu sa stane nemecký finančný expert Klaus Regling, ktorý stál aj na čele EFSF.

Kohézne zdroje sa znížili skoro o 16 miliárd

Všetci zúčastnení dnešného stretnutia zoskupenia Priatelia kohézie podpísali spoločnú deklaráciu týkajúcu sa eurorozpočtu na roky 2014 a 2020. Jednoznačne podporujú návrh Európskej komisie (EK) predstavený minulý rok. Z celkového objemu viac ako 1 bilión eur sa na politiku súdržnosti vyčleňuje 339 miliárd eur. To predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu ich zníženie o 4,5 % alebo 15,8 miliardy eur.

Fico si myslí, že kohézna politika je kľúčovým nástrojom v boji proti kríze

Podľa premiéra Roberta Fica si všetci uvedomujú nevyhnutnosť mobilizovať prostriedky na stabilizáciu európskeho hospodárstva a verejných financií členských krajín. “Je to práve kohézna politika, ktorá je kľúčovým nástrojom v boji proti kríze a zabezpečuje ekonomický rast,” zdôraznil. Bez týchto peňazí mnohé z týchto krajín nemôžu dosiahnuť ciele v oblasti znižovania deficitov.

Účastníci dnešného zasadnutia sa zhodujú, že neexistuje priestor na redukciu a škrty v predloženom návrhu EK. Fico označil schôdzku za veľmi úspešnú. Za výnimočne efektívne stretnutie, ktoré môže byť rozhodujúce v aktuálnej fáze príprav eurorozpočtu, ho považuje aj predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz.

Zdôraznil, že nový rozpočet musí byť spravodlivou a pragmatickou dohodou medzi čistými prispievateľmi a poberateľmi. “V posledných rokoch sme videli, že veľké a silnejšie štáty EÚ mali snahu vnucovať svoju vôľu ostatným namiesto toho, aby hľadali spoločný kompromis. Nový rozpočet musí byť férovou dohodou. Potrebujeme pragmatický prístup, nie ideologický,” podčiarkol Schulz.

V tejto súvislosti je postoj Priateľov kohézie podľa neho v súlade s líniou EP. Návrh rozpočtu z dielne komisie je totiž pre parlament minimum, a preto nepodporí takú dohodu európskych lídrov, ktorá by zachádzala výrazne pod tieto úrovne. “Európski poslanci sú pripravení šetriť, ak nám niektoré členské štáty povedia, že sa znižujú konkrétne projekty. Nie sme pripravení redukovať peniaze na kohézne fondy,” avizoval šéf EP.

Šefčovič si od vyhlásenia sľubuje lepšiu vyjednávaciu pozícii pre členov pri zostavovaní rozpočtu

Podpredseda EK Maroš Šefčovič pripomenul, že nasledujúce rokovania o európskom rozpočte budú ťažké, preto je dobré, že Priatelia kohézie vyslali spoločný signál o dôležitosti rešpektovania predloženého návrhu komisie. “Fakt, že sa vystupuje jednotne, že EP a EK majú na túto otázku rovnaký názor ako 15 členských krajín, tak verím, že to vylepší rokovaciu pozíciu a že ten výsledok bude oveľa lepší, ako keby medzi sebou nekomunikovali a nechávali rokovaniu voľný priebeh,” konštatoval.