Figeľ: Štyria z piatich ľudí žijú v krajinách, kde sú veľké prekážky pre náboženskú slobodu

Bratislava 1. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ víta záujem Národnej rady SR diskutovať o stave náboženskej slobody vo svete a snahu podporiť väčšiu angažovanosť slovenskej vlády pri pomoci prenasledovaným kresťanským a iným komunitám vo svete. Ako uvádza v stanovisku, ktoré zaslal agentúre SITA, až štyria z piatich ľudí žijú v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu

Najčastejšie pritom ide o sociálnu neznášanlivosť alebo diskrimináciu na báze presvedčenia alebo viery. Najtvrdšie prenasledovanie v súčasnosti podľa neho reprezentujú totalitné, autokratické alebo náboženské štáty a neštátne islamistické organizácie teroristov.

Figeľ zdôrazňuje, že aj návrh uznesenia Národnej rady SR potvrdzuje rastúce náboženské prenasledovanie vo svete.

Zároveň poukazuje na fakt, že po jeho zvolení na funkciu vyslanca v EÚ začali vznikať podobné posty aj v krajinách Európskej únie.

„Dnes mám kolegov nielen v Spojených štátoch amerických, Nórsku a Fínsku, ale pribudli špecializovaní spolupracovníci na vládnej úrovni v Maďarsku, Veľkej Británii, Dánsku, Nemecku a v Litve. Pribudnúť by k nim malo aj Holandsko. Prenasledovaným vo svete tiež cielene pomáha Poľsko a Rakúsko,“ približuje Figeľ.

Vytváranie takýchto postov považuje za cestu pre účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu, čo v konečnom dôsledku môže dať nádej prenasledovaným vo svete. Práve preto je podľa neho potrebné, aby sa k tomuto úsiliu pridalo aj Slovensko a aj Višegrádska skupina.

„Mierové spolužitie vo svete a prekonávanie konfliktov je v našom vlastnom záujme. Základom pokoja je spravodlivosť. Jadrom spravodlivosti je dodržiavanie základných ľudských práv, pričom ich zásadným ukazovateľom je rešpektovanie slobody myslenia, svedomia a náboženstva,“ vysvetľuje osobitný vyslanec EÚ.

Každá totalita či autokratický režim podľa neho siaha predovšetkým na túto slobodu. Ako príklad uvádza komunistické režimy v Európe. „Práve spomienka na obete zápasu o slobodu, naša identita a záujem o spravodlivejší svet by nás mali spájať v úsilí pomáhať prenasledovaným vo svete,“ dodáva Figeľ.

Parlament rokoval o návrhu uznesenia Národnej rady SR o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete 27. júna. Návrh na uznesenie predložila nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Anna Verešová ako návrh Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Uznesenie upozorňuje na fenomén nábožensky motivovaného násilia vo svete a odporúča vláde, aby po vzore Organizácie Spojených národov (OSN), Európskej únie a jednotlivých členských štátov EÚ, zvýšila medzirezortné úsilie SR v tejto oblasti a reagovala na zhoršujúcu sa situáciu náboženských komunít vo svete.

Uznesenie pripomína, že Slovensko má s porušovaním náboženskej slobody skúsenosti z vlastnej histórie. Dôvodová správa uznesenia preto konštatuje, že je v dnešnej dobe osobitnou morálnou povinnosťou SR, aby vyvinula väčšie úsilie na pomoc prenasledovaným pre vieru vo svete. O prijatí uznesenia budú poslanci hlasovať na najbližšej parlamentnej schôdzi, ktorá bude v septembri.