Ak by sa podarilo realizovať myšlienky “socializmu s ľudskou tvárou” a Alexandrovi Dubčekovi naplniť ciele reformného procesu Pražskej jari, Slovensko, respektíve Československo, by bolo v súčasnosti podstatne ďalej, ako je dnes Rakúsko. Skonštatoval to minulý týždeň predseda strany Smer-SD Robert Fico pri príležitosti 51. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Vo videu na sociálnej sieti Fico pripomenul, že invázia zhatila plány, ktoré rátali s možnosťou slobodného cestovania, dodržiavania ľudských práv, rozvoja malého a stredného podnikania, a zmarila tak možnosť žiť lepší život.
“Socializmus s ľudskou tvárou mohol fungovať a mohol priniesť fantastické výsledky,” upozornil na to Fico, ktorý sa v stredu prišiel pokloniť k hrobu ústrednej postavy reformného procesu v druhej polovici 60. rokov (viac v článku).
Podobne sa vtedajší premiér Fico na túto tému vyjadril aj v roku 2017, kedy povedal, že “je obrovská škoda, že Pražská a Bratislavská jar boli zastavené, pretože dnes by bolo Slovensko podstatne ďalej,” povedal Fico.
Normalizácia v 70. rokoch počas okupácie Československa si podľa Fica vypýtala veľkú daň, ktorú Slovensko aj Česká republika zaplatili. Je rád, že v Novembri ’89 “sme nastúpili cestu a dnes je Slovensko vnímané ako krajina, ktorá je demokratická, slobodná a bezpečná (viac v článku).
Miloš: Ani reformní komunisti sa nechceli vzdať vedúcej úlohy strany
Ku slovám Roberta Fica o možnom ekonomickom predbehnutí Rakúska sa tento týždeň v blogu na stránkach denníka SME vyjadril bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý tvrdí, že “nezmysly Fica” zvyčajne nekomentuje, no teraz urobil výnimku.
Mikloš začína tým, že vysvetľuje, že prvé Československo patrilo k najvyspelejším krajinám sveta (zhruba na úrovni okolo 15. miesta na svete podľa HDP na obyvateľa) počas prvej Československej republiky v rokoch 1918 – 1938. “Ale pravda tiež je, že najmä vďaka českej časti, pretože slovenská časť republiky bola výrazne menej rozvinutá.”
“Dokonca ešte v roku 1948 malo Československo vyššiu ekonomickú úroveň ako Rakúsko. Potom prišli štyri desaťročia komunizmu a výsledkom bol prepad na zhruba polovičnú úroveň Rakúska. Dnes dosahuje Česká republika 70 percent a Slovensko 62 percent úrovne Rakúska,” tvrdí exminister.
Vyhlásil, že Ficov názor je preto “nesprávny a dá sa s istotou povedať, že „socializmus s ľudskou tvárou“ by nebol riešením a celkom určite by nám neumožnil predbehnúť Rakúsko.
Argumentuje najmä príkladmi okolitých krajín ako Poľsko a Maďarsko, kde podľa neho došlo k určitej liberalizácii ekonomiky, no “asi najbližším modelom k socializmu s ľudskou tvárou, tak ako si ho predstavovali československí reformní komunisti na čele s Alexandrom Dubčekom, bol juhoslovanský model.
“Všetky tieto modely skrachovali a dokonca sa dá povedať, že v istom ohľade, najmä čo sa týka makroekonomickej stability, inflácie a zadlženosti, boli ich výsledky ešte horšie ako v rigidnom nereformovanom Československu, ktoré vykazovalo väčšiu fiškálnu a cenovú stabilitu, aj keď spôsobom, ktorý bol absolútne neudržateľný.”
Podľa Mikloša tieto ekonomiky neboli úspešné kvôli čiastočným reformám, ktoré “boli iba nepodstatnými úpravami systému (aj keď správnym smerom), ktoré nemenili základné systémové charakteristiky nefunkčného a z podstaty nekonkurencieschopného systému”.
Podstata liberálnej demokracie a slobodnej trhovej ekonomiky podľa jeho slov spočíva v slobodnej a férovej súťaži v politickej aj ekonomickej oblasti.
“Slobodná politická súťaž znamená liberálnu demokraciu s otvorenou súťažou politických strán a programov, ale československí (ani žiadni iní) komunisti, ani tí reformní, sa nikdy nechceli vzdať vedúcej úlohy komunistickej strany, a teda monopolu na moc,” to podľa podľa Mikloša hlavnou príčinou neúspechu.