„Migranti nie sú na Slovensku preto, lebo sme to nedovolili a prijali množstvo preventívnych opatrení. Migranti boli napríklad veľmi presne informovaní, že ak by použili Slovensko ako cestu napríklad do Nemecka, tak by boli zadržaní a z našej krajiny okamžite poslaní preč,“ pripomenul Fico. Zopakoval, že po udalostiach v Paríži a Nemecku sa potvrdili ich varovania, že migračná vlna, ktorá je nekontrolovaná a neriadená, má súvis s teroristickými i sexuálnymi útokmi. „Preto odmietam tvrdenia, že Slovensko nemá právo hovoriť o týchto otázkach, pretože sme zabránili, aby naša krajina bola migračnou cestou,“ podotkol Fico.

Postoj vlády je však podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára neprimeraný. „Je pravda, že migrácia je problémom, ale v prvom rade je to problém Európy a nie Slovenska. Tu a teraz na Slovensku migráciu neriešime, lebo migranti tu nie sú a ani sem nechcú ísť,“ zdôraznil Bugár s tým, že keď bola kulminácia migrantskej krízy, o azyl v jednom štvrťroku požiadalo len 15 ľudí. „Oni sa viac boja Slovenska, ako sa Slovensko bojí ich,“ podotkol líder Mosta-Híd s tým, že Slovensko dnes podľa neho dokonca môže s triezvou hlavou navrhovať riešenia.

Naša krajina podľa Bugára nie je tiež v situácii, že by mala vláda používať vyjadrenia o ucelenej moslimskej komunite. „Ak hovoríme o jednej náboženskej alebo hocijakej skupine, vytvára to obraz kolektívnej viny. A to je nebezpečné. To by sme v rétorike ani nemali používať,“ myslí si Bugár. „Prečo to používa pán premiér? Hovoria, že chránia Slovensko, ale ja si myslím, že Slovensko je chránené napríklad našimi zákonmi,“ dodal.

Ak by však dnes bola na Slovensku iná vláda, už sú tu podľa Fica navozené tisícky migrantov, predovšetkým moslimov. „Ak to nejaká vláda urobí, vznikne nám tu geto, také isté ako napríklad v Paríži, ktoré nebudeme vedieť zvládnuť, lebo týchto ľudí nevieme prirodzene integrovať v spoločnosti. Čo je na tom, že takto otvorene o tom hovoríme? Veď my sa už bojíme povedať pravdu,“ podotkol premiér.

„Áno, hovorme pravdu, ale potom hovorme aj to, že je zbytočné strašiť, že ak sem príde iná vláda, tak to dovolí. Každá relevantná strana v parlamente hlasovala proti kvótam. Myslíte si, že po voľbách si povie – to bolo vtedy a teraz to schválime? Ja si to neviem predstaviť,“ reagoval Bugár s tým, že jeho strana bude aj naďalej povinné kvóty odmietať. Podľa Fica však dnes opozičné strany hrajú túto hru len preto, lebo cítia, že existuje veľký odpor slovenskej verejnosti voči migrantom ako takým.

Prezident Andrej Kiska tento týždeň upozornil, že do nášho domáceho politického slovníka sa dnes ako synonymum strachu a ohrozenia pridáva výraz moslim. Takéto vymedzenia či prisudzovania kolektívnej viny za chyby, zlyhania či zločiny jednotlivcov do dnešnej doby podľa jeho slov nepatria. „Pán prezident nenesie za nič zodpovednosť, to sa mu ľahko rozprávajú veci. Ak sa niečo na Slovensku stane, tak bude prvý, ktorý bude kritizovať vládu, že sme to nezvládli,“ reagoval premiér na vyjadrenia prezidenta.

Fico: O platoch učiteľov by sa malo rozhodnúť v sociálnom dialógu

O platoch učiteľov by sa malo rozhodovať v riadnom sociálnom dialógu. V súvislosti s témou štrajkovej pohotovosti, ktorú vyhlásila Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), to v dnešnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD).

„Ja som za to, aby sa o platoch rozhodovalo v riadnom sociálnom dialógu. Predsa sme zvyšovali platy učiteľov trikrát a na konci roku 2015 sa zvyšovali platy všetkých pracovníkov vo verejnej správe o štyri percentá. Všetko sa to udialo po ťažkých rokovaniach a potom sa podpísali dohody. Celkovo môžeme skonštatovať, že to navýšenie za roky 2012 až 2016 bolo 22 percent. Žiadny úradník, žiaden pracovník vo verejnej správe nemal takéto zvýšenie platu v období rokov 2012 až 2016,“ povedal Fico.

Za štrajkovou pohotovosťou učiteľov vidí premiér politickú akciu. „Preto máme právo v tomto okamihu skonštatovať, že ak niekto niekoľko týždňov pred voľbami burcuje a je tu jasné prepojenie na politickú stranu pána Matoviča a Lipšica, je jasné, že nemajú inú možnosť ako útočiť na vládu a tak použijú učiteľov, alebo sa schovajú za zdravotné sestry,“ doplnil.

Podľa predsedu strany Most–Híd a poslanca Bélu Bugára by mali učitelia minimálne dostať sľub z celého politického spektra, čo sa bude v školstve robiť po voľbách. „Teraz by sa dali robiť nejaké úpravy, ale problém je v tom, že sme v predvolebnom boji,“ skonštatoval.

ISU vyhlásila v pondelok (11. 1.) štrajkovú pohotovosť a pohrozila ostrým štrajkom od 25. januára. Zdôvodnila to dlhodobým ignorovaním požiadaviek učiteľov či odborových a profesijných organizácií na zabezpečenie primeraného financovania školstva.

Nespokojní učitelia očakávajú, že do 25. januára vláda a parlament prijmú konkrétne legislatívne opatrenia, ktoré naplnia požiadavky učiteľov ešte v tomto volebnom období. Ak sa tak nestane, vstúpia v tento deň do neobmedzeného ostrého štrajku.