Bratislava 4. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR)
Dnes sa fašizmom oháňa kde kto. Je to dnes tá najnebezpečnejšia nálepka, ktorú hlavne liberálne médiá používajú často a radi a ktorú sa snažia nalepiť na každého, koho názory im nevyhovujú
Túto nálepku ľahko dostanú, a už sa jej nezbavia, hlavne ľudia, ktorí zmýšľajú národne a sú dosť neopatrní, aby sa obtreli napríklad o Tisa.
Na Slovensku je hlavným nositeľom fašistickej nálepky ĽSNS. Nejdem teraz skúmať do akej miery zaslúžene. Chcem len vyšpecifikovať tento smer politiky, ktorý nazývam Nostalgici.
Jeho nositeľmi sú hlavne chlapci, dnes väčšinou tesne pred 50-tkou, ktorí v 90. rokoch, po uvoľnení komunistickej ideologickej a faktickej totality, vyrástli na Orlíku a ideológii Skinheads.
Typické je pre nich vyzdvihovanie a ochrana národa a všetkého, čo je s tým spojené, ochrana prirodzenej rodiny tvorenej mužom ženou a deťmi, udržiavanie a ochrana poriadku v spoločnosti, útoky (v slovenských reáliách väčšinou verbálne) proti asociálom (na Slovensku väčšinou proti Rómom) a na Slovensku tiež podpora kresťanstva. Zároveň v slovenských reáliách je to aj istý obdiv a hlásenie sa k prvému slovenskému štátu a k jeho predstaviteľovi, kňazovi Jozefovi Tisovi. Niektoré prúdy tohto hnutia aj obdivom k Tretej ríši, jej ideológii a vodcom.
Takéto hnutia dnes sledujeme po celej Európe. Vo viacerých štátoch sa už aj úspešne etablovali v parlamentoch svojich krajín a vplývajú reálne na politiku týchto štátov.
Do akej miery sú títo ľudia a ich politiky nebezpeční a či by sa dnes mohlo zopakovať to, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny pred 70-timi rokmi, ak by uchopili moc, ťažko povedať. Nedá sa to vylúčiť, tak ako sa nedá automaticky predpovedať, že sa to určite stane.
Omnoho nebezpečnejší je však nový druh fašizmu, ktorý budem nazývať Progresívny (alebo tiež orwellovský).
Tento fašizmus, a to je veľmi zaujímavé a je to aj jeden zo základných rozdielov, nie je postavený na národe alebo národnom štáte, ale prichádza ako keby odnikiaľ.
Ak sme zvyknutí vnímať fašizmus ako totalitný režim, tak nás nový fašizmus zmätie, pretože prichádza v maske liberalizmu a bezbrehej slobody.
Na prvý pohľad novodobým fašistom ide len o slobodu jednotlivca a jeho šťastie. Ži ako chceš, rob si čo chceš, len buď šťastný. Na druhej strane, iba títo novodobí fašisti majú vo svojich politických programoch obmedzovanie slobody slova, kontrolu nepohodlných médií, štátne orgány, ktoré Orwell v svojom diele nazýval Ministerstvo pravdy.
Je to ľuďom ťažko zrozumiteľné, a preto tak diabolské.
Poviete si, tak čo, obmedzia našu slobodu, budeme žiť v totalite, ale iba názorovej, ideologickej, to, čo napáchali Hitlerovi fašisti, alebo komunisti, to už nie je možné. Možno bude niekomu hroziť za jeho názory vyhadzov z práce, alebo verejné pranierovanie, mediálne lynčovanie a likvidovanie, ale nie koncentráky a masové hroby, nie popravy a kremačné pece. Toho by Progresívni fašisti neboli schopní. To nám nehrozí. Určite?
Tiež si myslím, že strieľanie nepohodlných ľudí do tyla nad masovým hrobom nie je dnes aktuálne.
Ale čo tak nejakú tabletôčku? Prinajhoršom injekciu. Najprv tým, čo sú ťažko chorí a ich kvalita života je o ničom. A samozrejme iba na rozhodnutie súdu. Neskôr možno aj tým čo sú na tom fakt zle a rodina dá súhlas. No, možno aj tým, čo sa cítia už fakt unavení a znechutení životom. Nebude ich veľa, veď ako by aj mohlo byť v tom úžasnom svete s právom na šťastie, čo nám tu novodobí fašisti vybudujú.
A tí, čo sú proti? Napríklad Nostalgickí fašisti? Samozrejme, nikto ich nezabije. Ale aby sa rozmnožovali? To istotne netreba, to by znamenalo nebezpečenstvo pre našu šťastnú spoločnosť. Postačí však nejaká injekcia, prípadne nejaký malý zákrok, možno iba nejaká malá tabletôčka.
A čo ak už deti majú? Odobrať a prevychovať.
A čo ostatní, čo nesúhlasia? A čo kresťania?
Určite žiadne zabíjanie.
Karol Kalapik