Fair Trade (spravodlivý obchod) je taký systém obchodného partnerstva, pri ktorom pestovatelia nie sú ničení globálnym kapitalistickým neokoloniálnym systémom, ale majú záruku, že bez ohľadu na trhové výkyvy cien ich produktov budú dostávať za svoju produkciu relatívne spravodlivú, stabilnú výkupnú cenu, ktorá im umožní dôstojne žiť a trvalo udržateľne hospodáriť. Okrem toho dostávajú ešte aj fairtradový príplatok, ktorý môžu použiť na investície do rozvoja svojich fariem a svojich komunít, a to na základe demokratického rozhodovania členov komunity.

Za produkty pod značkou Fairtrade preto koncový zákazník zaplatí o niečo vyššiu cenu ako za bežný výrobok. My, ľudia z bohatšej časti sveta, kúpou tovaru v systéme Fairtrade platíme pestovateľom sumu, ktorú by normálne, v slušnom svete, ktorý by fungoval na princípe korektného odmeňovania za prácu, dostávali ako samozrejmosť, aby mohli relatívne slušne žiť, aby ich hospodárenie bolo trvale udržateľné, a aby mali aj nejakú rezervu na investície a pre núdzové situácie.

Toto hnutie, ktorého členmi sú najmä drobní pestovatelia a ich združenia v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, deklaruje, že jeho cieľom je väčšia spravodlivosť vo svetovom obchode, udržateľný rozvoj a zabezpečovanie práv utláčaných a znevýhodňovaných farmárov a remeselníkov, najmä v rozvojových krajinách.

Predaj produktov pod značkou Fairtrade na Slovensku z roka na rok rastie, uviedla na stretnutí s novinármi riaditeľka Fairtrade Česko a Slovensko Hana Malíková. Je to najmä kakao a káva, ale v menšej miere aj ďalšie plodiny ako marakuja, banány, kokosové mlieko, trstinový cukor, bavlna a ďalšie.

Hosťom stretnutia v Bratislave bol aj Ousmane Traore, predseda fairtradového družstva z Pobrežia slonoviny. Prítomným opísal celý dlhý a zložitý postup, na konci ktorého sú fermentované kakaové bôby, ktoré sa odvezú do krajín, kde sa z nich vyrobí kakao a čokoláda. Vysvetlil tiež, ako funguje systém Fairtrade a akým prínosom je pre komunity pestovateľov – napríklad jeho družstvo za fairtradový príplatok postavilo studne, ku ktorým má prístup celá dedina, kúpilo traktory a nákladné autá na zvážanie produkcie, motorky pre agroinžinierov, aby mohli dochádzať aj do odľahlých oblastí, pomohlo vybaviť školu, atď.

Systém Fairtrade má aj kritikov, ich argumenty nájdete napríklad tu. Okrem spochybňovania čestnosti a funkčnosti tohto systému sa výhrady týkajú najmä toho, že prináša kopu papierovania, ktoré samo osebe vyvoláva pochybnosti, aká časť vyššej ceny zaplatenej zákazníkmi sa reálne dostáva k pestovateľom. A tiež toho, že ako každá asociácia, chráni svojich členov, najviac funkcionárov, ale tým pádom nečlenov znevýhodňuje. Samozrejme, v tomto svete sa všetko dá zneužiť a na všetkom sa dá parazitovať, takže do do určitej miery to iste postihlo aj tento systém, práve tak ako každú inštitúciu a ideu aj v našich končinách.

Napriek tomu, že kritika je sčasti iste oprávnená, na druhej strane zrejme je aj účelová z pohľadu tých, ktorým férový obchod s pestovateľmi z tretieho sveta kazí ich plány na biznis v „tradičnom“ neokoloniálnom štýle. Faktom je, že tento systém sa v podstate snaží iba naprávať to, čo „štandardný“ vykorisťovateľský kapitalizmus pácha na ľuďoch z tretieho sveta, ktorí do veľkej miery živia bohatšiu časť planéty a pritom sami žijú v chudobe, ktorú si my často ani nevieme reálne predstaviť.

Svetový čokoládový biznis, ktorý z roka na rok rastie, je ohrozený. Experti hovoria, že tak, ako funguje v súčasnosti, je neudržateľný. Podieľa sa na tom viacero faktorov. Produkcia kakaa je veľmi náročná práca, fyzicky aj technologicky a cesta od založenia plantáže až k tabuľke čokolády je veľmi dlhá. Po vysadení plantáže treba sedem rokov čakať, kým kakaovníky začnú byť rentabilné, pričom ich životnosť je najviac tridsať rokov.

Svetová výkupná cena kakaa toto nezohľadňuje, je stlačená na nereálne nízku úroveň. Výsledkom sú veľmi nízke príjmy ľudí, ktorí sa tejto práci venujú. Problémom je tiež poistenie, neexistuje zdravotný a sociálny systém a toto všetko vyúsťuje do nezáujmu mladých ľudí o túto prácu, títo radšej odchádzajú z vidieka do mesta. A aby toho nebolo málo, na kakaovníkových plantážach sa šíri choroba, s ktorou si zatiaľ nikto nevie rady a je taká agresívna, že ju nazývajú AIDS kakaovníkov. Plantáž, ktorú postihne, je treba celú vyrúbať.

Problémom sú aj klimatické zmeny a odlesňovanie. Iba samotné Pobrežie slonoviny, ktoré je dominantným svetovým producentom kakaa, od roku 1960 stratilo 80 percent dažďových pralesov, čo spôsobili najmä veľké nadnárodné korporácie, ktoré v nich zakladali kakaové plantáže ilegálne. Výsledkom je čoraz väčšie sucho, ktoré začína nadobúdať katastrofické rozmery. Je dosť možné, že už o niekoľko rokov bude čokoláda nedostatkovým tovarom, ktorého cena bude mnohonásobne vyššia, než dnes.

Ivan Lehotský