Washington 19. novembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto: AP Photo/USAF, File)
Západ zle interpretuje ruskú jadrovú stratégiu, ktorá sa v posledných rokoch vyvíja od možného použitia smerom k výhradnému zadržiavaniu. Musí vychádzať nielen z vyhodnocovania kvality bojových hlavíc, ale aj z vojenskej doktríny a vyhlásenia ruských lídrov, hoci by Moskva mohla podrobnejšie vysvetliť účel niektorých nestrategických raketových zbraní
Tento názor vyjadrili účastníci diskusie, ktorá prebehla v Centre strategických a medzinárodných výskumov (CSIS) vo Washingtone.
“Ja si myslím, že terajšia posadnutosť Západu ruským obmedzeným použitím jadrových zbraní je nejasnosťou v chápaní ruskej jadrovej stratégie, ktorú nie je možné chápať výhradne cez prizmu jednej teórie, ktorú vytvorila skupina ruských stratégov pred 18 rokmi,” vyhlásila Kristina Von Bruusgaardová, ktorá písala svoju dizertačnú prácu na túto tému v Centre medzinárodnej bezpečnosti a spolupráce Stanfordskej univerzity.
Tá, podľa svojich slov, skúmala štyri vojenské doktríny Ruska: rokov 1994, 2000, 2010 a 2014. Ďalej skúmala vyjadrenia oficiálnych miest ruského štátu. Dospela k záveru, že po celú dobu sa v otázke použitia ruských jadrových zbraní zvyšoval prah, pri ktorého dosiahnutí by to bolo možné.
Hlavným faktorom, ktorý viedol k týmto zmenám, sa podľa expertky stalo vybavenie ruskej armády konvenčnými zbraňami. Podľa jej slov, v deväťdesiatych rokoch a počas prvého desaťročia nového milénia, kedy ruská armáda bola zle vybavená a vycvičená, bola pravdepodobnosť použitia jadrových zbraní vyššia.
Po roku 2010, kedy ekonomická situácia Ruska umožnila vykonať výraznú modernizáciu ozbrojených síl vrátane jadrových prostriedkov, klesol akcent na jadrové sily. Bruusgaardová uviedla, že z doktríny roku 2010 zmizla formulácia “preventívny úder”.
Spomenula, že ruský prezident Vladimir Putin po tom, čo na poste nahradil v roku 2012 Dmitrija Medvedeva, by mohol urobiť zmeny v doktríne, vďaka ktorým by sa formulácia opäť zmenila. V doktríne roku 2014 to ale neurobil. V nej sa použitie jadrových zbraní pripúšťa len v prípade, že v ohrození bude sama existencia štátu.
“Ja trvám na tom, že to sa líši od stratégie, ktorú niektoré západné krajiny označujú za ruskú jadrovú stratégiu alebo hrozbu použitia jadrových zbraní, podľa ktorej Rusi použijú jadrové zbrane pre vykonanie agresívnej politiky voči, napríklad krajinám NATO. Rusko vie, rovnako ako my, že akákoľvek konfrontácia s NATO, pravdepodobne, prerastie do jadrovej vojny a že oni môžu prehrať, “povedala Bruusgaardová.
Podľa nej všetky vyhlásenia ruských vojakov hovoria o tom, že sa takejto vojny zúčastniť nechcú.
4.2°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
3.3°C
Sobota 
Nedeľa 
3.1°C
0.6°C
.jpg)
.jpg)
