Exminister Rupert Scholz CDU: Nikdy neuškodil žiadny premiér svojmu národu a vlasti tak ako Merkelová

Berlín 4. júla 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)

Koniec kresťanskej kultúry Európy sa neodvratne blíži. Prof. Dr. Rupert Scholz bol ministrom obrany vo vláde Helmuta Kohla. Je právnikom a odborníkom na ústavné právo. Je nielen najtvrdším kritikom utečeneckej politiky kancelárky, ale zároveň aj jej najostrejším a najkompetentnejším obžalobcom. Obvinil ju z mnohonásobného porušenia nemeckej ústavy a zákonov štátu. Poukazuje na nebezpečné následky jej konania pre celý nemecký národ.

Scholz povedal, že otvorením hraníc v roku 2015 porušila Merkelová tak právo EÚ, ako aj fundamentálne zákony Nemecka. Prikázala vpustiť do Nemecka azylantov z iných EÚ štátov ako Maďarska či Rakúska, hoci pre zistenie oprávnenosti azylu pre tieto osoby boli príslušné práve tieto štáty. To však bolo extrémne porušenie Dublinskej dohody. A to, že títo utečenci mohli vstúpiť do Nemecka bez kontroly a registrácie, bolo zas veľkým porušením Schengenskej dohody.

Exminister zdôraznil, že Schengen nezrušil v štátoprávnom zmysle žiadne štátne hranice, ale striktne reguluje vstup a vycestovanie cez hranice jednotlivých EÚ štátov. Kancelárku obvinil, že tým, že vyhlásila, že máme už len otvorené hranice, z čoho potom vyplýva, že fakticky nemáme žiadne hranice, tak že zrušila existenciu štátu ako takého a teda aj existenciu Nemecka ako štátu.

Nemecko sa tak stalo len akousi „stodolou bez vrát“, kam môže vôjsť kedykoľvek každý „tulák“ a či zločinec bez identity. Územie, ktoré nemá hranice, však nemôže byť štátom. To ale je nevyhnutná konzekvencia z konania kancelárky, ktorá takto de facto zrušila nemecký štát.

Rupert Scholz poukázal aj na to, že Merkelová porušila článok 16a nemeckej ústavy, ktorý je základom práva na azyl. Tento článok síce zaručuje poskytnutie azylu každej osoby, ktorá je politicky prenasledovaná. Predpokladom jeho udelenia ale je podrobné preskúmanie životných pomerov navrhovateľa.

Preto je výpoveď kancelárky „všetci Sýrčania dostanú v Nemecku azyl“ oznámením, že azylové právo bolo (úplne v rozpore s nemeckou ústavou) rozšírené na celý štát. A presne takto protizákonne konal BAMF (Spolkový úrad pre migrantov a utečencov) s vedomím kancelárky.

Merkeovál viackrát vyhlasovala: „Právo na azyl znamená, že neexistuje žiadne obmedzenie počtu prijatých azylantov.“

Profesor Scholz aj v tomto prípade usvedčil Merkelovú z toho, že prekrúca azylový zákon, lebo ten jednoznačne hovorí, že ak sa dostane jeho použitie do konfliktu s inými ústavnými zákonmi, tak môže byť okamžite stanovená hranica počtu udelených azylov.

Jeden z takých konfliktov je kriminalita. Scholz hovorí:“ Žiadny kriminálnik a už vonkoncom žiadny terorista nesmie dostať v Nemecku azyl.“

Ale práve to sa mnohonásobne a nekontrolované stalo – zodpovedná za to je len a len kancelárka!

Scholz uvádza ešte jeden veľmi dôležitý ústavný normatív, ktorý keď je aktuálny, tak je nadradený azylovému právu. Ak príde k situácii, že finančné zdroje sociálnych systémov štátu sú extrémne vyťažené podporovaním utečencov, tak sa okamžite musí maximálne obmedziť udeľovanie azylu. To isté platí, ak je ohrozená bezpečnosť občanov.

Úspešný právnik Scholz si robí veľké starosti o budúcnosť Nemecka, ktorú vidí veľmi čiernu. Podľa neho hrozí veľmi akútne, že Nemecko ako štát, ale predovšetkým nemecký národ, stratia vplyvom obrovskej masovej migrácie svoju identitu. Silná islamizácia krajiny, ktorá sa neustále stupňuje, ukončí jedno i druhé.

Tento skúsený a múdry politik a dlhoročný člen CDU hovorí úplne realisticky o tom, čo očakáva už v blízkej budúcnosti našu Európu. A je to jediná možná a neodvratná budúcnosť.

Ešte jeden fakt, ktorý Scholzovu apokalyptickú prognózu cementuje. Na príklade Francúzska ukazuje, že integrácia obrovskej masy ľudí z Magrebu (Tunis, Alžírsko, Maroko, všetko bývalé francúzske kolónie), ktorí všetci hovorili francúzsky a poznali dobre francúzsku kultúru, aj napriek tomu totálne stroskotala.

Scholz zdôrazňuje, že integrácia veľkého počtu moslimov v Nemecku, ktorí nepoznajú ani nemeckú reč a ani nemeckú kultúru, stroskotá aj preto ešte oveľa dramatickejšie ako už stroskotala vo Francúzsku.

Roman Bednár