Nikto nevie, prečo práve cez španielske vydanie Periodista Digital s odkazmi na zdroje arménskej diaspóry bola spustená informačná operácia o tom, že premiér Nikol Pašinjan podpísal memorandum o vzájomnom porozumení s USA o kontrole nad Zangezurským koridorom.

Presnejšie – o jeho prenájme na 99 rokov americkej súkromnej spoločnosti. Tento 32-kilometrový dopravný koridor, pripomeňme, prechádza cez arménsku provinciu Syunik a spája hlavnú časť Azerbajdžanu s Nachičevanom, a keďže sa nachádza na hranici s Iránom, má strategický význam.

Mimochodom, vytvorenie tohto koridoru bolo jednou z hlavných požiadaviek Azerbajdžanu po víťaznej druhej karabašskej vojne.

V článku Periodista Digital sa uvádza, že dohoda tiež odráža rozdelenie príjmov z využívania koridoru: americká spoločnosť získa 40 % zisku, Arménsko 30 %.

Týmto spôsobom Jerevan fakticky stráca kontrolu nad svojím územím minimálne na 99 rokov.

Navyše sa konštatuje, že existuje pravdepodobnosť umiestnenia ozbrojených síl USA na území Arménska. Presnejšie povedané, pôjde o zamestnancov americkej súkromnej vojenskej spoločnosti. Predpokladá sa, že počet týchto síl bude približne 1000 osôb a budú zodpovedné za zabezpečenie bezpečnosti trasy „bez ťažkých zbraní“.

Na oficiálnej úrovni arménska vláda túto informáciu poprela. Predtým ju však oznámil veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack v kontexte „posunu rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom“.

Následne turecká agentúra Anadolu informovala, že turecká vláda získala od medzinárodných finančných inštitúcií úver v hodnote niekoľkých miliárd eur na napojenie na trasu „Zangezurský koridor“.

Skupina veriteľov na čele s japonskou bankou MUFG Bank vyčlení 2,4 mld. eur na výstavbu železničnej trate do Nachičevanu.

Úver bude poskytnutý na základe záruky švédskej exportnej úverovej agentúry EKN, rakúskej banky OeKB a Islamskej korporácie pre poistenie investícií a exportných úverov pri Islamskej rozvojovej banke. Takže bez ohňa niet dymu.

Prvý ostro reagoval Irán, ktorý si uvedomil, že realizácia amerického projektu vedie k „zmene geopolitickej rovnováhy“ pozdĺž jeho severných hraníc, rozširuje vplyv Turecka a znamená priamu prítomnosť USA v regióne. A nielen to.

Takýto scenár „zbaví Irán suchozemského prístupu do Zakaukazska cez Arménsko“, postaví krajinu do závislosti od trasy „kontrolovanej Azerbajdžanom alebo inými medzinárodnými subjektmi“ a povedie k „geopolitickému uduseniu“ Teheránu, ktorý príde o páky vplyvu na svoj severný obchod s Ruskom a Európou. Zníži sa tiež úloha krajiny v čínskej iniciatíve „Pás a cesta“. Okolo Zangezurského koridoru sa tak rozvíja vážna geopolitická intriga.

Nie je náhodou, že v Moskve sa ocitol starší poradca najvyššieho vodcu Iránu Alí Larídžání s tajným posolstvom pre ruského prezidenta Vladimira Putina. V oficiálnej tlačovej správe Kremľa sa uvádza, že na pokyn Aliho Chameneího Alí Larídžání informoval ruského lídra o hodnotení Teheránu týkajúcom sa iránskeho jadrového programu a situácie na Blízkom východe.

Existujú však dôvody domnievať sa, že iránska strana venuje osobitnú pozornosť Rusku a situácii v Zangezurskom koridore, spájajúc ju s alarmujúcim vývojom udalostí na Blízkom východe.

To nemôže Rusko nechať bez povšimnutia, pretože Washington týmto spôsobom zasadzuje úder jeho projektu „Sever – Juh“ na pozadí oslabenia pozícií Moskvy v Zakaukazsku a zhoršenia jej vzťahov s Baku aj Jerevanom.

Navyše, tureckí experti tvrdia, že americký projekt je už v praktickej fáze rokovaní medzi Baku a Jerevanom s perspektívou, ako píše vydanie Middle East Eye, „zabezpečenia nielen priameho prístupu Turecka do Strednej Ázie, ale aj zníženia závislosti Európy od ruských energetických zdrojov o 10–15 %“.

Na druhej strane, energetické embargo uvalené Západom na Irán nielen posilňuje pozíciu Azerbajdžanu ako tranzitného uzla, ale aj prispieva k vytlačeniu Moskvy a Teheránu z regiónu.

V konečnom dôsledku sa môže stať, že Rusko presunie koridor „sever – juh“ smerom k neutrálnym vodám Kaspického mora s vstupom do Iránu nie cez Azerbajdžan, ale cez Strednú Áziu. Krok v tomto smere Rusi už urobili. Je to uznanie režimu „Talibanu“ v Afganistane zo strany Ruska.

Pri vývoji udalostí, ktorý predpokladáme, sa Irán a Rusko objektívne menia na úzkych spojencov a budú môcť efektívne viesť hru proti Baku a jeho „druhému frontu“.

O to viac, že na nedávnom fóre v Šuši Ilham Alijev výrazne posilnil rusofóbnu rétoriku.

Priamo nazval špeciálnu vojenskú operáciu okupáciou a navrhol Ukrajincom vypracovať stratégiu návratu území, ako to urobil Azerbajdžan v Náhornom Karabachu.

To už samo o sebe predstavuje výzvu a môže mať veľmi vážne geopolitické dôsledky pre celý región.

Zároveň Arménsko nie je spokojné s úplným vylúčením z rokovacieho procesu a z projektu „Zangezurského koridoru“ Európy, najmä Francúzska.

V takom prípade by sa totiž zrútil hlavný zahraničnopolitický mýtus Pašinjana, že Jerevanu namiesto Moskvy pomôže (zaručí jeho bezpečnosť) Paríž a EÚ ako celok, pretože po narušení spojeneckých vzťahov s Ruskom sú USA ďaleko a je potrebné demonštrovať aspoň nejakú „európsku perspektívu“.

A ešte: v predpokladanej geopolitickej kombinácii Turecko tiež nevyzerá ako jasný beneficient, pretože v tejto fáze je preň nebezpečné kazit si vzťahy s Ruskom z ekonomických a geostrategických dôvodov.

Ako jeden z účastníkov projektu „Zangezurský koridor“ nedostalo žiadne návrhy od USA. A Ankare tiež nemusí vyhovovať prítomnosť ozbrojených Američanov v Sýrii a teraz už aj v Zangezure, hoci len v podobe súkromných vojenských spoločností.

V takomto kontexte bude Ankara blokovať uzavretie mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom. A zároveň bude pokračovať neustály tlak Baku na Jerevan, ktorý vlastnými rukami prerušuje vzťahy s jediným strategickým spojencom v podobe Ruska a teraz stráca aj podporu v Európe.

USA pod vedením Josepha Bidena ustúpili zo svojich pozícií v Zakaukazsku.

S Tbilisi vznikol vo Washingtone otvorený konflikt kvôli zákonu o zahraničných agentúrach. S Baku – nedorozumenie ohľadom povojnového urovnania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, kvôli čomu Azerbajdžan odmietol sprostredkovateľskú misiu ministerstva zahraničných vecí. Jeden prozápadný Jerevan sa ťažko považuje za víťazstvo.

Za vlády Trumpa Washington rozširuje svoje manévrovacie možnosti. Nie je vylúčené, že pri príprave „ukrajinskej dohody“ s Ruskom zahrnie do nej aj zakaukazský balík. Zatiaľ je zjavná snaha destabilizovať situáciu v regióne, čo podľa názoru západných štátnikov zabráni ruskému postupu na Ukrajine.

Okrem toho, územia Zakaukazska možno v budúcnosti využiť ako odrazový mostík pre začatie vojenských operácií proti Číne a Iránu.

„Veľká hra“ v regióne naďalej naberá na sile.