Realistické posúdenie motívov Turecka pre zahájenie tejto operácie na území Sýrie si vyžaduje odborné znalosti a nezaujatý prístup oslobodený od politického, či ideologického podfarbenia. Mnohé z komentárov, ktoré sa v médiách objavujú, tieto kritériá ani zďaleka nespĺňajú.

Situácia na Blízkom východe v ôsmom roku vojny, to je nesmierne zložitý uzol problémov, historických faktorov a subjektov, ktoré sa vo vojne v Sýrii angažujú. Toto sa nedá seriózne okomentovať v jednom alebo dvoch článkoch a určite sa to nedá ani zjednodušiť na vyhlásenie, ako bolo napríklad to, ktoré urobila kancelárka Angela Merkelová v jej odkaze prezidentovi Turecka: „Ukončite vojenské operácie v Sýrii okamžite!“ Je nereálne očakávať splnenie takto postaveného príkazu, ktorý zaváňa vnútropolitickou motiváciou ukázať doma, že však niečo s tým Berlín robí.

Dovolím si tu uviesť niektoré fakty o tureckej vojenskej operácii Prameň mieru – zďaleka nie všetky a zďaleka ani nie všetky najdôležitejšie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil plán na vytvorenie bezpečnostnej zóny už v prejave na 74. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku koncom septembra 2019. Ukázal delegátom mapu zóny. Ide o pohraničné pásmo dotýkajúce sa tureckých hraníc približne v dĺžke 444 km a v šírke 35 km.

Turecko toto pásmo nebude rozširovať. Nechce zaberať územie Sýrie a nemá v úmysle získať prístup k ropným zdrojom na juhu východnej časti Sýrie, ležiacim na juh od rieky Eufrat. Akonáhle by Turecko prekročilo hĺbku 35 km, boli by namieste ostré výhrady medzinárodnej verejnosti a prijatie opatrení v Bezpečnostnej rade OSN.

Turecko oficiálne deklaruje, že cieľom operácie Prameň mieru je eliminovať terorizmus v regióne susediacom s Tureckom a vytvoriť bezpečnostnú zónu očistenú od sýrskych kurdských jednotiek YPG (Ľudové obranné jednotky), ktoré sú napojené na teroristickú organizáciu PKK (Kurdská strana pracujúcich), a vyčistiť ju aj od bojovníkov organizácie Islamský štát (IS), ktorí tam sú.

Jednotky YPG väznia asi dvetisíc týchto teroristov a nachádzajú sa tam aj tisíce ich rodinných príslušníkov. Sú informácie o tom, že YPG už vypustili na slobodu 895 teroristov IS. Alebo im dali zbrane, aby bojovali po ich boku proti tureckým jednotkám? V priestore, kde boli väznení, totiž nebola po obsadení tureckými jednotkami ani noha…

Existuje vzácna zhoda medzi Tureckom a Washingtonom v tom, že bojovníci IS majú byť vrátení do štátov, odkiaľ pochádzajú (vrátane Európy) a tam majú byť súdení. Jednotky YPG bojujú spolu s arabskými a turkménskymi militantmi v rámci tzv. Sýrskych demokratických síl, ktoré boli vytvorené v roku 2015.

Turecko tiež deklaruje, že chce pripraviť tento región pre návrat sýrskych utečencov z Turecka do Sýrie. Prezident Erdogan vyhlásil, že vybuduje na vojnou zničenom sýrskom území infraštruktúru, nemocnice a školy, aby tu mohli Sýrčania opäť slušne žiť. Turecký plán je najprv umožniť návrat jednému miliónu a v druhej fáze aj ďalšiemu miliónu utečencov vrátiť do vlasti. Teda spolu dva milióny sýrskych utečencov by sa mohli na dobrovoľnom základe vrátiť z Turecka do svojej domoviny. V prvej fáze, pre prvý milión utečencov, plánuje Turecko vybudovať 140 mestečiek a dedín.

Treba povedať, že je v záujme Európy a v záujme Slovenska, aby sa sýrski utečenci vrátili do Sýrie. Takýto postoj zaujal aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Na mieste je tiež otázka: kto iný už teraz ponúka takúto humanitárnu pomoc konkrétnemu zničenému regiónu Sýrie a chce vytvoriť reálne možnosti pre návrat Sýrčanov do vlasti?

Turecko zdôrazňuje skutočnosť, že hraničí so Sýriou a pri jeho hraniciach sa nachádzajú po zuby vyzbrojené jednotky YPG (predtým vyzbrojené Spojenými štátmi pre boj s IS), ktoré priamo ohrozujú jeho bezpečnosť. Bojovníci YPG sú priamou predĺženou rukou PKK v Sýrii, pričom podľa včerajšieho vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa sú teroristi PKK ešte horší ako teroristi Islamského štátu.

Pri hodnotení vstupu tureckých vojsk do Sýrie sa treba vcítiť do situácie, v ktorej sa nachádza Turecko, ktoré, na rozdiel od Európy, Nemecka či USA, má so Sýriou dlhú spoločnú hranicu (822 km). Čo by asi urobili iné štáty, keby sa pri ich hraniciach pohybovali po zuby ozbrojené jednotky, ktoré si chcú násilím presadiť svoju autonómiu a odkrojiť si časť ich územia?

Kurdskú otázku nemožno riešiť terorom a ani v kontexte sýrskej vojny. Prioritou je ukončenie osem rokov zničujúcej vojny v Sýrii. Turecko si je vedomé citlivosti tejto operácie a opakovane vyhlasuje, že si dáva veľký pozor, aby nedošlo k obetiam na civilných osobách. Hlása, že bude chrániť práva národnostných a náboženských menšín na území bezpečnostnej zóny a potvrdzuje, že bude vždy rešpektovať teritoriálnu integritu Sýrie.

Z týchto veľmi zreteľných tureckých vyhlásení vyplýva, že Turecko nemá záujem a ani úmysel expandovať do vnútrozemia Sýrie. Vo vzťahu k budúcemu politickému usporiadaniu Sýrie sa Turecko zaväzuje, že bude vždy podporovať slobodné voľby v Sýrii a bude presadzovať politické riešenie osem rokov trvajúcej vojny v Sýrii.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane pripustil, že Turecko má bezpečnostné obavy zo situácie na svojich hraniciach so Sýriou, v severovýchodnej časti krajiny. Tieto obavy pripustil aj Washington na začiatku operácie Prameň mieru. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov 16. októbra tlmočil stanovisko, že Rusko vždy uznávalo legitímne záujmy Turecka zabezpečiť bezpečnosť na svojich hraniciach. Trump zároveň pohrozil Turecku, že ak by operácia prekročila určité hranice, Spojené štáty hospodársky Turecko zničia. Ankara odmieta takéto hrozby, ale faktom je, že takýto odkaz jej bol z Washingtonu vyslaný.

Tureckí lídri ubezpečujú svet, že vstup tureckých jednotiek na pohraničné územie Sýrie nemá dobyvačný charakter. Turecku nejde o získanie územia Sýrie. Turci svetu toto vysvetľujú, ale ich argumenty zatiaľ nenachádzajú odozvu. Aké sú dôvody tohto prístupu zo strany zahraničia? Sú to obavy z novej migračnej vlny? Ale veď návrat sýrskych utečencov z Turecka do Sýrie je to v danej chvíli to najlepšie, čo sa ponúka.

Turecko prijalo na svoje územie 3,6 milióna sýrskych utečencov a vynaložilo na ich pobyt už tridsať miliárd (!) dolárov. Alebo sú dôvodom tohto postoja Západu vnútropolitické výzvy v štátoch Európy a v USA? Vo Washingtone, kde prezident často mení svoje postoje a americkí politológovia otvorene priznávajú, že Donald Trump nemá v Sýrii jasnú stratégiu, je zrejmé, že prezident reaguje pod tlakom Kongresu a názorov časti republikánov vo vlastnej strane. Prečo nemajú štáty NATO spoločné stanovisko, pričom Turecko je dôležitým členom aliancie? Tieto otázky ponechávam otvorené, pretože na adekvátne odpovede nie je v jednom článku priestor a na niektoré otázky nám dajú odpovede nasledujúce dni a týždne.

Ostáva len dúfať, že pre civilných občanov v regióne budú dôsledky vojenskej operácie minimálne, že jej konečným výsledkom bude stabilizácia regiónu, ktorá prinesie Sýrčanom po ôsmich rokoch možnosť návratu do vlasti, a že v Sýrii sa hlboké vojnové rany konečne budú môcť začať hojiť.

Jozef Šesták

Jozef Šesták, diplomat, veľvyslanec, zahraničnopolitický expert, v ostatnom čase pôsobil niekoľko rokov v Istanbule. Na prestížnej súkromnej KOC University v Istanbule prednáša pre študentov medzinárodných vzťahov.