Môj profil 
Predplatné
“Všetky teórie vysvetľujúce existenciu sexu nemôžu vysvetliť to, prečo sa ním všetky mnohobunkové zvieratá zaoberajú stále, nielen čas od času, čo by stačilo na výmenu génov na ochranu pred parazitmi a vírusmi a tiež zrýchlenie evolúcie. Našli sme vysvetlenie, prečo tomu tak je,” uvádza Frederic Thomas z Univerzity v Montpellier.
Prvé mnohobunkové zvieratá, ktoré sa na Zemi objavili asi pred 550 miliónmi rokov, sa pôvodne rozmnožovali bezpohlavne. Následne rýchlo prešli k pohlavnému rozmnožovaniu, čím si vymieňala genetický materiál a kombinovali ho.
Z pohľadu “čistej” evolučnej matematiky podobná zmena nemohla byť výhodná. Kvôli tomuto prechodu museli zvieratá plytvať polovicou dostupnej energie a zdrojov na “neužitočných” samcov, ktorí nie sú schopní samostatne produkovať potomstvo. Dnes sa cez 99 % existujúcich mnohobunkových zvierat rozmnožuje sexom.
Bezpohlavné rozmnožovanie znižuje odolnosť voči infekciám
Príčinou podľa prívržencov takzvaného efektu červenej kráľovnej boli parazity a vírusy, ktoré boli schopné sa rozvíjať rýchlejšie ako ich bezpohlavné obete. Ako ukazujú nedávne experimenty s hrotnatkami, ktoré sú schopné sa rozmnožovať oboma cestami, dlhé bezpohlavné rozmnožovanie viditeľne znižuje ich odolnosť voči infekciám a pripravuje ich o ochranu pred parazitmi.
Thomas a jeho kolegovia predpokladajú, že v skutočnosti hlavnou hybnou silou evolúcie, ktorá prinútila našich predkov k pohlavnému rozmnožovaniu, neboli “vonkajší nepriatelia” ako vírusy alebo parazity, ale svojrázna vnútorné “piata kolóna”. V jej úlohe podľa francúzskych evolucionistov vystupovali nákazlivé rakovinové bunky.
Táto myšlienka Thomasa napadla po tom, čo sa zameral na históriu o tom, ako choroba DFTD takmer úplne zlikvidovala diablov medveďovitých. Analogická “infekcia” dnes likviduje populáciu hneď niekoľkých druhov mäkkýšov v Atlantiku a medzi psami sa podobná rakovina šíri pohlavnou cestou už desiatky tisíc rokov.
Vznik podobných foriem nádorov podľa vedca bol možný kvôli tomu, že úroveň genetickej rozmanitosti medzi kunovcami, mäkkýšami a predkami psov bol rekordne nízky. Umožňuje to rakovinotvorným bunkám prenikať do organizmu nového “majiteľa” tým, že sa vydávajú za “svoje”, a využívať zdroje na nekontrolovaný rast.
Všetko to podľa evolucionistov bolo charakteristické aj pre prvé mnohobunkové bytosti, ktoré sa rozmnožovali bezpohlavnou cestou. Úroveň genetickej rozmanitosti bola medzi nimi pôvodne nízka a takmer sa nemenila, čo prvým podobným rakovinotvorným bunkám umožnilo, aby sa šírili po celej populácii a nakazili akékoľvek jedinca.
Najdôležitejšie je odlíšiť sa
“Najjednoduchším spôsobom ochrany je to, aby sa jedinec stal odlišným od iných. Pohlavné rozmnožovanie dvom jedincom umožňuje stvorenie unikátneho potomstva s absolútne “novým” genómom. Súčasne ho ochráni pred vpádom už existujúcich rakovinotvorných buniek, vrátane tých z tela ich rodičov, a urobí ich vlastné nádory nezlučiteľné s ďalšími zástupcami ich rodu,” pokračuje vedec.
V prospech tejto teórie hovorí hneď niekoľko vecí, vrátane toho, že pohlavné rozmnožovanie nie je charakteristické pre baktérie, archaikum, prvoky a mnohé primitívne plesne a rastliny, medzi ktorými sa rakovina v princípe neobjavuje alebo vzniká veľmi zriedkavo.
Navyše rakovina na rozdiel od parazitov, vírusov a ďalších “vonkajších” nebezpečenstiev bude v populácii mnohobunkových zvierat existovať vždy, pretože mutácie sa stále hromadia v DNA každej bunky pod vplyvom vesmírného žiarenia, ultrafialového žiarenia Slnka, agresívnych molekúl a ďalších náhodných akcií pri každom ich delení.
Dobre to vysvetľuje, prečo sa zvieratá venujú iba sexu a nekombinujú ho s bezpohlavním rozmnožovaním.
Vedci chcú svoju teóriu preveriť na hydrách, čo sú primitívne mnohobunkové bytosti, ktoré sa dokážu rozmnožovať ako pohlavnou cestou, tak aj pučaním, zároveň často trpia rakovinou. Ak je táto myšlienka správna, tak sa vznik nádorov v ich tele zmení v závislosti na tom, aké rozmnožovanie budú používať.
Predtým vedci informovali o výhodách sexu v pokročilom veku. Experti analyzovali sexuálnu aktivitu 73 dobrovoľníkov vo veku od 50 do 83 rokov. Séria experimentov ukázala, že starší ľudia, ktorí mali sex aspoň raz týždenne, o 4 % rýchlejšie riešili matematické príklady ako tí, ktorí sex počas experimentu vôbec nemali. V dôsledku toho bádatelia dospeli k záveru, že hormóny dopamín a oxytocín, ktoré sa uvoľňujú počas sexu, pozitívne pôsobia na mozog starších ľudí, zvyšujú účinnosť a znižujú riziko demencie.
.jpg)
.jpg)
