Rusko-americké vzťahy sú na historickom minime a nevyzerá to tak, že by v najbližšej dobe malo prísť k nejakému otepleniu. Rétorika Američanov bije rekordy svojou primitívnosťou a vyhrážkami na adresu Ruska. Aby sme pochopili dnešnú agresívnu filozofiu amerických politikov, bohato stačí citovať Johna Boltona.

“Je veľkou chybou prikladať nejaký význam medzinárodnému právu…. USA musia zničiť islamistický Irán. Irán nesmie vyrobiť atómovú bombu, treba Irán rozbombardovať.” (John Bolton).

“V Severnej Kórei treba jednoducho zvrhnúť celý severokórejský režim. Ak k tomu bude nevyhnutné naniesť preventívny úder, treba ho naniesť a nečakať do poslednej minúty.” (John Bolton)

“Slová Putina o nových ruských zbraniach sú propagandou a ruskými imperiálnymi ambíciami. Rusko sa pokúsilo zasahovať do našich volieb, Rusi sa musia stretnúť s veľmi ťažkými dôsledkami.” (John Bolton)

“Moje víťazstvo vo voľbách je to najhoršie, čo sa mohlo Rusku stať. Sme pripravení chrániť seba a svojich spojencov, pričom využijeme všetky naše vojenské a jadrové možnosti” (Donald Trump)

“Američania majú podstatne viac peňazí ako iní. Budeme vládnuť vo vzduchu, na mori, na pevnine i vo vesmíre. Rusko a Čína si musia uvedomiť, že so mnou sa nežartuje (Donald Trump)

“Nestihnete ani mrknúť, ako všetkým predbehneme. Nepodceňujte naše americké odhodlanie. Američania sú najnebezpečnejšími vojakmi na svete a majú najlepšie zbrane. Pripravte sa Rusi, naše rakety priletia. A budú dobré, nové a rozumné. (Donald Trump)

Psi, ktorí brešú však nehryzú. Agresívna rétorika amerických politických predstaviteľov je dokladom skutočnosti, že “Strýčko Sam” nám nejako zoslabol o čom svedčia aj niektoré vyhlásenia amerických vysokých dôstojníkov. Vysoký americký vojenský predstaviteľ, generál John E. Hyten otvorene v júni minulého roku na otázky novinárov vo Washingtone uviedol: “Rýchlosť modernizácie jadrových síl USA je nedostatočná. V období 2029 – 2032 musíme nevyhnutne zaviesť do výzbroje novú generáciu medzikontinentálnych balistických rakiet, ponoriek, ďiaľkových bombardérov i leteckých rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Musíme zaviesť nové technológie, nové systémy velenia. Do budúcnosti však nehľadím s optimizmom, nedokážeme promptne riešiť všetky problémy našej jadrovej triády (námorníctvo, letectvo, pozemní sily). Kúpa nových zbraní a zbraňových systémov nikdy nevychádza podľa plánu….”

Dňa 31. 10. 2018 minister obrany USA James Mattis pred United States institute of Peace uviedol: Za hlavného protivníka USA považujem Rusko a jeho jadrový potenciál. Rusko musí byť pod našou kontrolou a na kroky Ruska musíme tvrdo reagovať. Rusko sa snaží získať prevahu na svojej periférii a kvôli tomu šíri chaos v okolitých krajinách. Moskva chce riadiť ekonomiku, politiku a bezpečnosť krajín, s ktorými susedí”.

K Číne sa Mattis stavia oveľa zdržanlivejšie: “Na rozdiel od Ruska Čína sa správa k svojím susedom s úctou. Uvažujeme o rôznych možnostiach spolupráce s Čínou, Myslím, že za 15 rokov budeme hovoriť o tom, ako sa nám podarilo s Čínou naladiť pozitívne vzťahy. Pritom medzi USA a Čínou existujú protirečenia, najmä týkajúce sa sporných oblastí Juhočínskeho mora, kde my (Američania) nesúhlasíme s krokmi Číňanov, takže nemôžem vylúčiť ani stret záujmov”.

Očividné je, že Mattis je presvedčený, že s Čínou sa budú môcť Američania dohodnúť, s Ruskom nie.

Na rozdiel od Mattisa, dňa 5. 11. 2018 náčelník štábov ozbrojených síl USA, generál Joseph Dunford uviedol: “Rusko v 2025 – 2035 už nebude predstavovať pre USA takú hrozbu ako Čína. Rusko nebude môcť udržať svoj vojenský potenciál na takej úrovni ako dnes. V Ruskú sa znižujú ekonomické i demografické ukazovatele. Čína má viac možností pre zvyšovanie svojho potenciálu. Preto sa na Čínu treba dívať v najbližších 20-30 rokoch ako na hrozbu. V rokoch 2025-2035 USA získajú viac ako Čína a Rusko”.

Ak  zhrnieme všetky vyhlásenia amerických politikov, ktoré sme uviedli, je evidentné, že USA sa chystajú k plnohodnotnému konfliktu s Ruskom a Čínou, pričom nie sú presvedčené o svojej jednoznačnej prevahe. Ak by boli, už by k útoku na Rusko a Čínu prišlo. Preto je len dobré, že USA majú problémy so svojimi strategickými jadrovými zbraňami i s konvenčnými zbraňami.

Netreba zabúdať, že Američania v posledných dekádach ani raz nebojovali s rovnako silným súperom, vždy napádali len slabšie krajiny, pričom sa  spoliehali na svoje zástupné armády (NATO, Francúzska cudzinecká légia, protiasadovská opozícia, Kurdi…). Americká armáda v Iraku, Afganistane, Líbyi či Sýrii dokázala len rozbiť  za pomoci domácich zradcov existujúce štáty, poraziť však podstatne slabšieho súpera sa im nepodarilo. Americká armáda nedokáže zvíťaziť ani v boji s podstatne slabšími súpermi, ako si teda Američania predstavujú, že zvíťazia nad Iránom, Čínou, Ruskom a i. krajinami, ktoré majú podstatne vyšší bojový potenciál ako Sýria, Líbya, Irak či Afganistan?

Groznyj bol počas 1. čečenskej vojny (1994 – 1996) čečenská metropola približne s 300 tisíc obyvateľmi. Bojové operácie v Groznom preverili možnosti ruskej armády, ktorá mala prevahu v letectve i ťažkých zbraniach. Rusi nakoniec Groznyj obsadili, utrpeli však vysoké straty. Ako by  chceli Američania dobývať metropoly s viac ako 500 tisíc obyvateľmi?  Boje v meste predstavujú jednu z najťažších vojenských operácii. Vo Fallúdži v Iraku si Američania mohli vyskúšať boj v meste, utrpeli neprimerane vysoké straty (bojom vo Fallúdži velil Mattis), takže utiekli a následne bezbranné mesto zbombardovali kazetovými bombami, napalmom a bojovým fosforom. A to bojovali len proti šiítskym ozbrojencom bez ťažkých zbraní.

V prípade Číny, či Ruska by Američania nemali ani prevahu vo vzduchu, americkí vojaci by stáli proti veľmi odhodlanému protivníkovi a na jadrové zbrane by sa takisto nemohli spoľahnúť, pretože akékoľvek použite jadrových zbraní by s určitosťou viedlo k jadrovej apokalypse, ktorá by zmietla USA s povrchu zemského (je ťažšie totálne zničiť rozlohou obrovské Rusko, ako oveľa menšie USA). Jadrová palica má dva konce.

Podľa odborníkov Pentagonu by však americká armáda nedokázal a dnes k úspešnému koncu doviesť ťaženie ani proti Iránu a ani proti Severnej Kórei. Čína a Rusko presahujú niekoľkonásobne možnosti Iránu a Severnej Kórei.

V poslednej dobe Američania obviňujú Rusko z toho, že Rusko na cvičeniach NATO ruší GPS signály a spojenie amerických jednotiek. Podľa amerických obvinení, ku ktorým sa pripájajú aj Fíni, Švédi a Nóri, nórska bojová loď Helge Ingstad sa potopila práve kvôli tomu, že Rusi poškodili jej GPS navigáciu, takže sa loď zrazila s tankerom.

Sú dve možnosti. Alebo Američania a spol. klamú, alebo hovoria pravdu. Ak klamú, to znamená že sa snažia ospravedlniť nízku bojovú úroveň svojich ozbrojených síl a síl NATO a v prípade nórskej posádky išlo o trestuhodné zlyhanie. Alebo hovoria pravdu a Rusi naozaj dokázali narušiť šifrovanú komunikáciu a GPS signály jednotiek NATO. V tom prípade nech si sadnú americkí Supermani a ich poskokovia z NATO potichu namiesto a šúchajú pokorne nožičkami, pretože ak Rusi dokážu narúšať ich komunikáciu – ako chcú vlastne proti Rusku bojovať?

Andrej Belousov v OSN na margo Američanov a ich útokov voči Rusku, v ktorých tvrdia, že Rusko sa pripravuje k vojne uviedol: “Áno Rusko sa pripravuje k vojne a ja to potvrdzujem. Pripravujeme sa chrániť našu krajinu, našu teritoriálnu celistvosť, naše hodnoty a našich ľudí.  Na rozdiel od USA, Rusko sa chystá k vojne v ktorej bude brániť svoju vlasť, Američania sa chystajú k útočnej vojne voči Rusku”.

Obranná vojna je spravodlivá, každý má právo brániť sa. Za posledných 50 rokov viedli Američania nespočetné množstvo  agresívnych vojen, vojenských útokov, iniciovali vo svete množstvo farebných revolúcii, prevratov a po skončení Studenej vojny si zvykli násilím presadzovať svoje predstavy. Toto obdobie sa  už chvalabohu skončilo.

Američania sa nevedia so svojimi neúspechmi zmierniť, znervózneli a robia chyby. Nejako nám americkí Supermani zoslabli.