“Každý máte svoje vlastné posvätné texty, sviatky, náboženskú prax. O čom sa vy vlastne spolu rozprávate, keď sa niekedy stretnete?”, pýta sa moderátor a výkonný riaditeľ Fóra náboženstiev sveta – Slovensko Mário Nicolini. Svoju otázku smeruje na troch hostí sediacich oproti nemu v kruhu tvorenom asi tridsiatkou stredoškolákov. Informuje portál islamonline.
“Hovoríme o tom, čo máme spoločné. S rabínom to sú napríklad podobné prvky v doktríne, s kňazom úcta, ktorú naše náboženstvá pripisujú osobe Ježiša Krista,” odpovedá predseda Islamskej nadácie na Slovensku a bratislavský moslimský imám Mohamad Safwan Hasna.
“Rozprávame sa o presahoch náboženských tém do bežného života,” dopĺňa evanjelický kňaz a výskumný pracovník na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Komenského Ondrej Prostredník.
“Ale aj o normálnych veciach a čomkoľvek zaujímavom, čo sa práve deje,” uzatvára tretí hosť, liberálny rabín Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Misha Kapustin.
Približne rovnako sa začína každé z asi 90-minútových posedení, počas ktorých majú žiaci možnosť debatovať s predstaviteľmi troch náboženstiev.
Traja duchovní a moderátor cestujú po Slovensku a zhovárajú sa s tínedžermi na stredných odborných školách a gymnáziách. Zameriavajú sa najmä na regióny, kde majú žiaci obzvlášť malú príležitosť naživo vidieť praktizujúceho moslima či žida. Majú tak za sebou nielen návštevy škôl v Bratislave, Košiciach a Prešove, ale i Kežmarku, Snine či Sobranciach.
Študenti pred a po besede niekoľkými spôsobmi vyjadrujú svoje postoje k najčastejším stereotypom o menšinových náboženstvách a ich vyznávačoch.
Evanjelický kňaz, rabín a imám už navštívili deväť stredných škôl, spolu takmer 400 študentov a vo svojej aktivite plánujú pokračovať aj v novom roku. Snažia sa sami na sebe ukázať, že aj oddaní veriaci rôznych svetových náboženstiev môžu spolu nielen bezproblémovo vychádzať, ale byť navyše jeden pre druhého obohatením.
O obohatení počúvame od liberálov a vítačov už od začiatku migračnej krízy. Treba sa však pozrieť aj “na druhú stranu mince”. Prax v západných krajinách ukázala, že multikulturalizmus zlyhal. Tolerancia by totiž mala byť zdieľaná všetkými subjektami. To sa však nedeje. Značná časť ľudí prichádzajúcich hlavne z islamských krajín netoleruje domácich obyvateľov. Mnohí z nich agresívne presadzujú svoje náboženstvo, pohŕdajú kresťanskými zvykmi, sexuálne obťažujú miestne ženy, vytvárajú tzv. “no go zóny”, páchajú kriminalitu a teroristické útoky v mene islamu.
Takéto besedy o tolerancii by preto mali mimovládky vykonávať hlavne v moslimských krajinách. Nasledovať by ich mohli aj spomínaní evanjelický kňaz, rabín a imám. Je však otázne či by sa prví dvaja menovaní vrátili živí a zdraví.
Samuel Gdovin